Na rôzne témy

Keďže je leto a čas dovoleniek, je potrebné oddýchnuť si aspoň dočasne od politiky. Nadpis môjho dnešného blogu mal byť trocha iný, ale už mám v tomto smere skúsenosti s adminom , že ak niečo vyzerá ako nabádanie k násiliu či ublíženiu na zdraví, mohol by blog stiahnuť. Takisto som rozmýšľala o názve Mužom treba všetko vysvetliť po lopate. A potom som sa rozhodla tieto dve témy spojiť. V minulosti vychádzali knihy o mužoch z Marsu a ženách z Venuše a treba povedať, že J. Gray nimi skutočne robil osvetu , pretože mužské a ženské myslenie a vyjadrovanie sú naozaj odlišné. Jasné, že fandím ženám , sme viac empatické, citlivé. Ak by sme vládli, bolo by menej vojen. Obdivujem trebárs Máriu Teréziu, osvietenskú panovníčku z 18. storočia , tá by veru na Slovensku vedela urobiť poriadok. Síce by bola zhrozená z momentálnej reality a nevedela by mnoho vecí predýchať , ale myslím, že vzhľadom na jej schopnosti by po zorientovaní sa hravo strčila našich politikov do vrecka. No a zase som pri politike , a to som nechcela. Z Grayovej knihy si bohvieprečo pamätám hlavne na jeden príklad typického nedorozumenia medzi pohlaviami. Napríklad ak sa žena opýta muža: Mohol by si vyniesť smeti?, mužský mozog nepochopí, že ide o zdvorilú prosbu alebo ak chcete zdvorilý rozkaz. Podľa toho sa aj zachová. Ak sa mu nechce, smeti ostanú na svojom mieste. Takže- na muža musíte ísť polopatisticky, a povedať mu: Vynes smeti , prípadne doložiť čarovné slovko prosím. Máloktorý muž má totiž v tomto smere tú potrebnú dávku empatie a ak áno, hneď ho podozrievajú, že je zženštilý alebo gay, a pritom to vôbec nemusí byť pravda. Takisto ako nie je pravda, že správny chlap neplače, práve naopak, a mnohým ženám sa páčia citliví chlapi, čo síce nefňukajú, ale dokážu vylúdiť z oka slzu pri dojatí. Plakať je zdravé! Naopak potláčať slzy nie je v poriadku. Včera mi volala kamarátka, ktorá žije v peknom manželskom vzťahu už dlhé roky. Nečakane sa mi priznala, že jej na začiatku spolužitia veru často aj tiekli slzičky, lebo čakala od manžela väčšiu citlivosť , myslela, že ten bude vedieť, čo si myslí, a on- nemal ani potuchy! Musela sa naučiť ako mnohé z nás hovoriť na rovinu , povedať priamo, čo potrebuje. Urob nákup, vynes smeti . A potom patrične pochváliť. Na pochvalu počúva skoro každý chlap. Druhá kamarátka má zase problém so synom, tak trocha donchuanom. Najnovšie si zmyslel uloviť dievča , ktoré však o neho nejaví záujem. Nie a nie pochopiť, že toto dievča mu nevie povedať priamo nie , ale iba v náznakoch. Napísal jej , že sa s ňou chce stretnúť a ona- vraj ide na výlet. A on nepochopil, že ak by s ním niečo plánovala, v závere dopíše- idem síce teraz preč na pár dní, ale možno neskôr…

A teraz k tomu nadpisu. Predstavte si, že niektoré z nás sú občas také nešťastné a cítia sa vo vzťahu nemilované či nedocenené, že nám napadne zvrhlá myšlienka- ak by náš drahý ochorel a my by sme sa o neho starali , on by vtedy pochopil veľkosť našej lásky a ocenil by to. Toto urobila napríklad hlavná hrdinka filmu Niť z prízrakov. Daniel Day Lewis tam hrá sebeckého, ale unikátneho módneho návrhára, ktorý žije len pre svoju prácu. Status génia si ale vyberal svoju daň v podobe jeho emocionálnej vyprázdnenosti. Mal vždy po ruke nejakú milenku , no stačilo, aby ho ráno nejako nepatrične vyrušila a už musela zmiznúť z jeho života. Až prišla do jeho života hanblivá servírka Alma. Tá pochopila pravidlá hry a rozhodla sa zabojovať. A viete ako? Priotrávila ho jedlom a tak dobre sa o neho starala, že ju neskôr požiadal o ruku. A dokonca v závere filmu sám dobrovoľne požil priotrávené jedlo, aby si načas užil rozmaznávanie od svojej milovanej.:) Nuž, ak to inak nejde, aj tak še dá…