Na rôzne témy

Zapojila som sa do projektu, ktorý skončil skôr ako poriadne začal, ale videla a zažila som toho tak akurát a celé toto obdobie skúmania ma opäť posunulo dopredu. S hrdosťou môžem povedať, že skúšku som urobila skoro na jednotku alebo teda na jedna mínus maximálne dva, a tých chýb som až tak veľa neurobila. Uvažujem o tom, že si aspoň splním povinnosť, oslovím ministerstvo školstva a vyjadrím názor, že inklúzia je nielen hlúpa, ale aj mimoriadne škodlivá. Možno v istých takpovediac sterilných podmienkach, ktoré ale zaváňajú skôr pokusom ako realitou má nejaký prínos. Alebo sa skôr možno niekomu v tej bratislavskej progresívnej kotrbe zdá, že ide o dobrý nápad, ktorý prináša dobré výsledky. Nič také však neprináša.

Ako vyzerá jeden deň v rómskej škole? Hodne záleží od zloženia v triede , od toho, aká skupina sa práve na vyučovanie dostaví. Čiže je to presne ako s lotériou, nikdy neviete, ako vám hodina dopadne, v akom psychickom stave sa z nej vrátite do zborovne či do kabinetu. Ja som mala to šťastie, že moje deti chodili do školy čisto oblečené a neboli agresívne. Kolega spomínal, že na predchádzajúcom pracovisku zažil dokonca situácie , keď si žiak na hodine vytiahol penis a začal verejne masturbovať. Niektoré deti ma prekvapili milo, javili sa inteligentné. Celým problémom týchto žiakov sú ich rodičia. Domáce prostredie Rómov nemotivuje, ale naopak brzdí, absencia je vysoká , máte dni, keď v triede vidíte len dvoch žiakov. Tomu potom zodpovedajú aj vedomosti , keďže chýba domáca príprava, domov si nenosia učebnice a neučia sa. Známky dostavajú iba z odpovede na konkrétnej hodine , maximálne z 2- 3 učív. Viac by nezvládli, pretože sa systematicky nepripravujú. Pomôcky si nechávajú v škole, často nemajú ani pero a ak im nejaké požičiate , musíte sa pripraviť, že ho viac neuvidíte. Viem, vyrušujú bežne aj bieli žiaci, akurát že títo už občas prekročia všetky možné aj nemožné hranice. Ľahnú si na lavicu , lebo chcú spať, vytiahnu si jedlo, lebo sú hladné, vstanú, lebo sa potrebujú prejsť , z ničoho nič vykríknu. Pozornosť si dokážu udržať iba 30 minút, ten zvyšok je zbytočný, už vás nevnímajú. Ak chcete teda hodinu v pohode prežiť a aj ich niečo naučiť, musíte s nimi uzavrieť dohodu- naučíte sa toto a toto a potom máte do konca hodiny voľno , len musíte byť ticho. Samozrejme, to ticho je požiadavka nesplniteľná. Napriek tomu dokážu byť vďačné a úprimné, potrpia si na tom, aby sa medzi nimi nerobili rozdiely , ocenia spravodlivosť. Ako každé iné deti, aj oni sa dajú kúpiť . Napríklad iný kolega bol známy tým, že žiakom rozdával čokoládky a občas aj nejaké drobné a potom bol samozrejme obľúbený.

Najväčším problémom je, ak máte v triede takzvaných špeckárov, ktorí sú v inklúzii s ostatnými. Ten, kto vymyslel inklúziu, to možno myslel dobre, ale bol veľkým teoretikom. Možno si myslel, že deti tak dostávajú možnosť zaradiť sa a majú pocit akejsi rovnocennosti. Je to falošné a veľmi škodlivé. Pre obidve strany, zdôrazňujem! Deti v inklúzii sa učia z iných učebníc , učiteľ sa vlastne musí pripravovať dvakrát a ak na hodine chýba asistent , máte problém. A asistentov je žalostne málo! Špeckári majú často aj poruchy správania . V praxi by to malo vyzerať tak, že sa učíte s tými „normálnymi“ a zatiaľ špeckári robia niečo iné a potom sa zase venujete im. Lenže to nejde. Pretože špeckári vyrušujú ostatných, brzdia vyučovací proces a tak ani jedna ani druhá skupina z neho nemá adekvátny výsledok. Okrem toho „normálni“ sa zo špeckárov občas aj vysmievajú. Deti by mali byť v rovnocennom kolektíve. Špeckári sa cítia ostrakizovaní, tí ostatní obmedzovaní. Inklúzia brzdí rozvoj normálnych detí a tým slabým takisto neprospieva. Možno by obe skupiny mali byť spolu iba na istých hodinách, napríklad na hodine etiky by to dávalo zmysel.

Nuž čo… projekt skončil… deti boli všelijaké , ale niektoré mi chýbajú a občas na ne myslím. Čo- to ma naučili aj oni…