Na rôzne témy

U premiéra sme si zvykli na silné reči a mnohí sme pochopili, že ich treba brať s veľkou rezervou. To je veľmi smutné. A od čias atentátu to s R. Ficom ide, zdá sa, k horšiemu. Počas návštevy Uzbekistanu sa vyjadril, že Uzbekistan je nám ochotný poskytnúť 200 000 pracovníkov, Slovensko potrebuje na voľné miesta 150 000 kvalifikovaných pracovných síl. Ficovi ide hlavne o pracovníkov v automobilovom priemysle a zdravotníctve. Premiér tak ako nedávno zázračne zabudol, kto je Danny Kollár, lebo sa mu to v danej situácii nehodilo (čo vnímam ako neskutočnú podlosť a neférovosť) , takisto teraz odrazu zabudol na svoje slová, ktoré povedal pred deviatimi rokmi a síce, že „islam nemá priestor na Slovensku“. Vtedy viedol kampaň proti moslimom, lebo mu to hralo do kariet. A v roku 2020 sa zase nechal počuť: „Principiálne za Smer-SD oznamujem, že nikdy nebudeme súhlasiť s navážaním migrantov na naše územie.“ Aha ho. 88 percent obyvateľov Uzbekistanu tvoria moslimovia. E. Chmelár sa na margo toho vyjadril: „Aby bolo jasné, nikdy som nehral moslimskou kartou, z moslimov nemám fóbiu a tieto hysterické reakcie som vždy považoval za nepekné zneužívanie či už oprávneného alebo neoprávneného strachu a predsudkov ľudí. Ak ma premiérov plán znepokojuje, tak to nie je z dôvodu, že Uzbeci sú moslimovia, ale že sú to chudobní ľudia, ktorí sú ochotní pracovať za niekoľko stoviek a budú stláčať cenu práce ku dnu. Takéto riešenie od ľavicového politika neočakávam. Ale to, že voliči zasa naleteli na jeho účelovú politickú hru, nech už vysvetľuje sám.“