Na rôzne témy

Zdá sa, že v našom svete už prestávajú platiť aj také pravidlá , ku ktorým sa verejne hlásime a deklarujeme ich dodržiavanie. To nie je práve najlepšia vizitka pre ľudí 21.storočia. Učíme sa o temnom stredoveku, skazenom Ríme, a pritom mnohých takýchto skazených Rimanov máme pred svojimi očami a ešte aj obdivujeme ich životný štýl. Čím väčší klamár, tým väčší hrdina. V 21.storočí vymýšľame čoraz sofistikovanejšie a brutálnejšie spôsoby mučenia. Zabíjame, hoci máme dosť potravy. A od tých, ktorí umierajú od hladu ,odvraciame zrak. Lebo sú ďaleko. A hlavne sú naším svedomím.

Včera som tu čítala článok o jachte celebrít, ako ju posmešne nazval Izrael. Niektorí komentujúci sa z tých celebrít vysmievali. Aj oni sú dôkazom skazeného myslenia. Oponovala som im a vzápätí ma opäť potešil E. Chmelár, keď som svoje myšlienky našla v jeho statuse. „Izraelské jednotky prepadli v noci na dnes humanitárnu loď Madleen smerujúcu do Gazy a zajali 12-člennú posádku na čele so švédskou aktivistkou Grétou Thunbergovou. Na rozdiel od zásahu pred mesiacom, keď loď zbombardovali, alebo v roku 2010, keď zavraždili desať aktivistov, sa posádke tentoraz našťastie nič nestalo. Jachta s humanitárnou pomocou pre Palestínčanov sužovaných hladomorom sa však plavila v medzinárodných vodách, takže Izrael na zásah nemal právo a správal sa ako teroristický štát. Je to štátne pirátstvo s tichým súhlasom USA a EÚ.“

Chmelár sa pozastavuje nad ľuďmi, ktorí sa odvahe a statočnosti týchto dvanástich mladých ľudí vysmievajú. Pritom títo ľudia riskovali holú existenciu a ešte stále sa nájde dosť zbabelých mudrlantov, ktorí sa z bezpečia svojho domova pýtajú, čo tam tie deti robili. Kladie si otázku, prečo naopak nie je svet viac aktívny ,prečo tam neplávajú stovky lodí, prečo k hladujúcej Gaze neprúdia tisícky nákladných áut, kde je OSN, kde je Červený kríž, kde je Červený polmesiac… „Gréta Thunbergová v očakávaní izraelského útoku včera vyhlásila: „Som pripravená obetovať svoj život výmenou za sto kilogramov múky pre ľudí v Gaze.“ Slová, ktoré by mali zatriasť svedomím celého sveta. Až teraz si to pokorné a nenáročné dievča opustené uprostred Stredozemného mora a riskujúce úplne všetko pre záchranu biednych bezmenných ľudì, zaslúži Nobelovu cenu mieru.“

Izrael sa teraz cíti ako víťaz. Myslíte, že doručí humanitárnu pomoc do Gazy inými kanálmi? Ja ilúzie nemám. Správne píše E.Chmelár: “ To nie je pozícia sily. Pozrite sa, koho sa tento mocný štát s jednou z najsilnejšìch armád tejto planéty, s najvyšším zbrojením na obyvateľa na svete, koho sa to vlastne bál. Dvanástich neozbrojených obetavých ľudí na krehkej bárke, na malej plachetnici s nákladom múky, ryže, obväzov a penicilínu… Režim, ktorý má strach z dvanástich odhodlaných hrdinov s holými rukami, už morálne prehral. Hovoriť o nich ako o „antisemitskej Gréte“ či o „hovorcoch propagandy Hamásu“ diskredituje len a len tých, ktorí sa k takémuto špinavému osočovaniu znižujú. Gréta a jej druhovia nám ukazujú, že zoči voči takémuto krutému neľudskému režimu, ktorý za jediný rok bez mihnutia oka zavraždil takmer 20 000 detí a ďalšie státisíce vystavuje hladomoru, genocíde a takmer istej smrti, ktorý nedodržiava žiadne pravidlá a medzinárodné záväzky, sa treba prestať báť falošných obvinení z antisemitizmu. Už aj samotní Židia sa búria proti Netanjahuovej hrôzovláde. Čím viac vás podporovatelia izraelského apartheidu nenávidia, tým je pravdepodobnejšie, že ste slušný človek. „

Izrael má silného spojenca a spolupáchateľa a sú to Spojené štáty. A má ďalších tichých podporovateľov, ku ktorým patrí aj Slovenská republika, respektíve jej politické špičky. Preto si čoraz viac dovoľuje. Neviem, ako a kedy sa toto hrozné besnenie a utrpenie skončí. Dejiny nám však poskytujú dosť príkladov na to, že spupnosť a tyrania budú nakoniec potrestané a že štát, ktorý pácha genocídu, nemá budúcnosť a raz bude kľačať na kolenách.