Na rôzne témy

Pozorne som počúvala dnešnú tlačovku premiéra. Premiér sa nedávno vyjadril, že sa mu nepáči, ak diváci trávia nedeľu pred televíznymi obrazovkami a sledujú politiku, ktorá vnáša iba zbytočné spory medzi ľudí. Premiérovi sa zdá, že lepšie by bolo využiť nedeľu na prechádzky v prírode, rodinné výlety či si azda zájsť na nedeľnú kázeň do kostola. Prípadne ak sa už máme venovať politike, máme možnosť si namiesto slova Božieho vypočuť to jeho. Dnes som si opäť uvedomila, aký je Fico dobrý rečník. Aj jeho „otec“ Mečiar ho mal. Dar osloviť ľudí obyčajným jazykom, dar povedať ľuďom to, čo chcú počuť. Čo potrebujú počuť. Musím priznať, že sa mi Ficov prejav páčil. A v mnohom mu dávam za pravdu. Napríklad zdieľam jeho úžas. Vraj jemu by nikdy nenapadlo nepustiť estónskeho premiéra cez naše územie a v duchu sa chichúňať, ako mu zavaril. Áno, je pravda, že to, čo predviedli pobaltské štáty a Poľsko, bolo smiešne a zároveň hanebné. Zaváňalo to veľkou neúctou. Pripomenulo mi to totalitné socialistické časy. Keď sme nemohli vycestovať do zahraničia a ten, kto plánoval emigrovať, musel ísť trasou cez Juhosláviu.

Robert Fico navštívil Moskvu. Tvrdil, že si chcel uctiť obete vojny. Uvažovala som nad týmto jeho skutkom spôsobom mne vlastným, najprv som bola nadšená jeho odvahou či tvrdohlavosťou , potom som si to celé začala pomaly analyzovať. Urobil správnu vec? Ak ste aspoň trocha analytické typy, iste mi dáte za pravdu, že premiérova akcia bola zameraná na voličov Smeru a na vykrádanie tých republikových. Lenže Fico je premiérom Slovenska, je zodpovedný aj za ľudí, ktorí sú jeho nepriateľmi. On si túto cestu vybral. Preto by mal hľadať kompromisy. Veď sa mohol ruským vojakom pokloniť aj na Slovensku, mohol napísať ďakovný list do Moskvy a poprosiť, aby jeho posolstvo prečítali verejne. Možností bolo viac. Mne osobne je síce Ficova cesta sympatická, a predsa by som zrejme ako premiérka konala inak. Pred rokmi som bola zamestnaná v istej organizácii. Nepáčilo sa mi, čo robila šéfka, inak veľmi šikovná, nepáčili sa mi niektoré jej postupy a praktiky. Odišla som a sama som potom stála na čele inej organizácie. A vtedy som pochopila, čo znamená zodpovednosť za ľudí, za podriadených. A s úžasom som si uvedomila, že niektoré veci robím presne ako ona. Lebo iné je byť v opozícii, byť radovým pracovníkom, iné je viesť , vládnuť.

Robert Fico to má ťažké. Vie, že ak by ďalšie voľby prehral, dnešná opozícia by mu išla riadne po krku. Musí chrániť vlastných ľudí. A verím mu, že si aj uvedomuje, v akej situácii je dnes naša krajina. Zdá sa, že Západ sa morálne vyčerpal , no má Východ potenciál na „našu záchranu?“ Filozofia Indie, Tibetu, pekné… Ale my sme sa narodili tu, žijeme na západe alebo ak chcete na hranici medzi západom a východom, v srdci Európy. Niektorí sú názoru, že namiesto EU, NATO by sme mali smerovať do zoskupenia s Ruskom, Indiou, Čínou…Možno by ozaj pomohlo referendum, aby sa Slováci mohli vyjadriť v dvoch otázkach, či chcú byť súčasťou EU a NATO. Lebo prieskumy-to nie je referendum. Možno by sme boli výsledkom prekvapení…

Ešte k Ficovi, lebo on je hlavnou témou môjho blogu. Pred rokmi, keď som ho zaregistrovala, nemal moje sympatie. Potom prišlo obdobie, keď sa mi jeho názory pozdávali. Potom som sa roky o neho nezaujímala. Potom som váhala , či ho po hrôzovláde Matoviča a Naďa voliť, potom som sa rozhodla, že áno. Potom prišiel nápad s trestným zákonníkom a veľmi som sa hnevala. A teraz? Je mi jasné, že momentálne niet z čoho vyberať. U mňa si už odpykal svoju karmu, napríklad aj to, čo robil počas covidu, ako ohrozoval ľudí, sa mu už stokrát vrátilo. Či však pochopil memento? To je otázka… Keď som ho dnes pozorovala , v mojej duši nastalo isté zmierenie. Odrazu som videla len unaveného, starnúceho chlapa, ktorý má svoje starosti, no bojuje zo všetkých síl. Alebo ma zase zmanipuloval? Možno, no v každom prípade mu prajem všetko dobré. Aby vládal bojovať proti vlkom v Bruseli. Iste, sú veci, ktoré mu aj dnes vyčítam a iste ich bude do volieb ešte dosť. Nepáči sa mi, čo robia niektorí jeho ministri a iným zase fandím. Aby dokázali vyhrať boj proti plochozemcom. Verím mu, že je ťažké vidieť dieťa, ktoré pomáhal stvoriť, v rozklade, vidieť , ako nás ženie do vojny. Slovensko nepatrí k veľkým hráčom. Ale môže si zachovať tvár. Aj keď je to niekedy ako s tou Sofiinou voľbou.