To, čo zažívame v posledných rokoch je jedna katastrofa za druhou. Začalo to covidom, potom vojna na Ukrajine, ďalej Izrael a teraz, hoci sa to týka zatiaľ iba dvoch štátov- nebezpečné ochorenie vnímavých zvierat. Veľmi ľutujem tie nešťastné zvieratá a samozrejme aj ich majiteľov. Môj blog nebude dlhý, no mám informácie z prvej ruky. Od človeka, ktorý bol osobne na letisku po vakcíny z Nemecka. Nevládal ani rozprávať, hovoril, že všetci veterinári- štátni úradníci- sú pomaly na prášky a je možné, že hlavne ženy skolabujú. Za majiteľmi zvierat dokonca chodia tímy psychológov. Ak sa toto ochorenie nezastaví, skolabuje vraj úplne celé naše nielen poľ ale aj hospodárstvo. Pýtala som sa, či nie je možné toto ochorenie liečiť, vravel, že nie. Pýtala som sa, či sa musia utrácať aj zdravé zvieratá. Videla som v televízii plakať pani, ktorá musela dať utratiť rodinného miláčika- šľachtené prasiatko. Vravel že áno. Povedal mi: Je vám ľúto mŕtvych zvierat, ale myslite na tie, ktoré takto zachránime. Pýtala som sa, ako je možné, že po toľkých rokoch sa zase objavil tento vírus len v Maďarsku. Vraj nevylučujú ani cudzí úmysel. Časom sa hádam dozvieme pravdu…