Na rôzne témy

Existuje teória, že človek môže konať aj zlo, ale ak si to emočne nepripustí a na svoje skutky sa bude pozerať bez akýchkoľvek výčitiek svedomia , vtedy ho karma nedobehne. Táto teória sa mi nepáči , neverím jej, pretože podľa mňa zlo musí byť vždy na konci potrestané. Teraz alebo v budúcom živote, ale bude. Verím ale tomu, že čím viac človek duchovne stúpa, tým viac sa vie emočne odpútať od problému a pozerá sa na neho z výšky , ktorá so sebou prináša pokoj a zmierenie. A dotýka sa tak pravdy.

Dnes sa vyjadrím k dvom témam. Začnem vakcínami. Práve covidove obdobie je dôkazom toho, aké zhubné môžu byť emócie. Lebo – problém  nie je vo vakcínach, ale v ľuďoch. Bol tu vírus, ktorý zabíjal ,nová situácia. Môžeme špekulovať ,ako covid vznikol, ako sa rozšíril, rozumnej fantázii sa medze nekladú, takže pokojne to mohol byť aj únik z laboratória. Potom nasledoval strach, panika a zúfala snaha zachrániť ľudské životy. Iste, farmaceutické firmy si zároveň zarábali , ale na nešťastí sa zarába už od nepamäti. Do hry vstúpili práve naše emócie. Jedna skupina chcela veriť , že išlo hlavne o záchranu životov, tá, ktorá je od prírody skeptická a pochybovačná, zase hovorí o zločinoch a podvode. Veriaci sa dali očkovať, tvrdohlavci nie , tí ktorí boli donútení cez vydieranie, sa chcú teraz pomstiť. Celé je to o emóciách. Nenávisť a zlosť zahmlieva mnohým rozum. Pripustia poniektorí, že síce celoplošné testovanie bol škodlivý nezmysel, ale Matovič mu veril, konal v dobrej viere? Alebo naopak pripustí druhá skupina, že si chcel skôr dokázať, ako ovláda masy? Zle je, že sme sa nepoučili. Presne ako píše Igor Daniš vo výbornom článku Päť rokov po pandémii -smutný obraz Slovenska , poučenie žiadne. Skúste na to ísť bez emócií. Po voľbách  Kotlár dostal  miesto splnomocnenca pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Berie dobrý plat, no nepredložil žiadne dôkazy , ktoré by umožňovali potrestať tých, ktorí na Slovensku pôsobili počas pandémie a sú podozriví z rôznych trestných činov. Namiesto toho rieši celosvetové sprisahanie. Všetko tají , nemôže nič povedať. To prečo? A keď sa prevalí, že mu pomáhala Peková , kriticky zmýšľajúci si hneď položia rozumnú  otázku: Prečo ona? Veď ona  má v tejto téme postoje rovnaké ako on , tak aká to môže byť objektivita?  Prečo nepredložil závery z viacerých svetových renomovaných laboratórií z rôznych štátov? Také výsledky  by nikto nemohol spochybňovať. Predovšetkým sa nemal venovať sprisahaniu , ale vyšetrovaniu, či bola pandémia riadená v súlade so zákonmi, mali byť zriadené vyšetrovacie tímy, ktoré by sa venovali rozkrádaniu finančných prostriedkov. Kotlár je však na toto neschopný a ľudí len straší. Ide o šírenie poplašnej správy, čoho dôsledkom môže byť to, že sa poniektorí môžu zľaknúť a  keď budú mať zdravotné problémy, nepôjdu nabudúce na očkovanie a na to môžu doplatiť životom. Každá vakcína prechádza klinickými skúškami ,do celého procesu sú zapojené stovky odborníkov. Správne povedala Bitto Cigániková:  „Predstavte si to množstvo ľudí, ktoré by muselo byť súčasťou tej konšpirácie.“

Druhou témou , ktorej sa chcem venovať , sú Rómovia.  Aj ja som v minulosti patrila k zástupom ľudí, ktorí na nich nadávali a v duchu im nepriali nič dobré. Samozrejme, nie všetkým, len takým, ktorí si to podľa mňa zaslúžili. Ja som však typom človeka, ktorý celý život duchovne rastie a zdokonaľuje sa. V tejto mojej vete nie je pýcha, je to len konštatovanie. Preto som cítila, že ma životné cesty k nim ešte raz privedú , aby som si mohla vyrovnať karmu, hoci som im ubližovala len v myšlienkach. Roky som si myslela , že právom. Teraz viem- môžu nám byť odporní , môžeme ich akokoľvek nenávidieť, ale stále sú to ľudia, ktorí sa pre niečo  narodili. Asi to malo nejaký zmysel, možno sú len skúškou pre mnohých z nás. Osud ti stále priveje do cesty situácie, ktoré potrebuješ riešiť , ľudí, ktorí ťa posunú vyššie, ak o to stojíš, len to musíš pochopiť a chcieť. Tak aj ja-po rokoch som sa zapojila do projektu, na ktorom pracujem s Rómami. Netajím, že môj motív bol hlavne finančný , no  že to osud práve tak zariadil, to nie je náhoda . Denne stretávam rómske deti , našťastie , nie vyslovene agresívne , našťastie nie sú  špinavé  a dokonca sú často slušnejšie a vďačnejšie ako mnohé deti z bielych rodín. Denne ma úctivo zdravia( hoci nie som naivná a viem, že nie všetky) , jedno ma minule chytilo a z celej sily objalo…A jedno dievčatko mi povedalo, že sa doma nerozpráva s rodičmi, lebo má uzavretú povahu. Krásnou slovenčinou. Aký to rozdiel- trebárs mnohé deti s maďarskou národnosťou po skončení ZŠ slovensky nevedia povedať pár súvislých viet. Rómovia sa aspoň naučili náš jazyk. S Rómami treba pracovať , štát veľa zanedbal a ide na vec často z nesprávneho konca. Na neprispôsobivých treba tvrdá ruka. Ale opakujem, najdôležitejšie je reagovať bez emócií. Je mnoho takých, ktorí len potrebujú dostať príležitosť . Majú svoju mentalitu , ale to musíme rešpektovať. A tie deti sú obeťami rodičov a prostredia. Žijú v zadymených miestnostiach , dýchajú škodlivé výpary , pred dávkami sú hladné, lebo v rodine chýbajú peniaze, a po dávkach sa pije a  oni prichádzajú do školy nevyspaté. Sú prefíkané, no za tým je často aj obrana. Všeličo by mohol tento štát urobiť, ale neurobí… Už len také školstvo by potrebovalo reformu , Internátne školy? Vyriešili by niečo?  Mohli by len za predpokladu, že sa deti nebudú vracať domov, do pôvodného prostredia . Ale možno nasilu brať deti rodičom? Kedysi som bola za , teraz si myslím, že všetko je tak, ako má byť a ak to má byť, raz to bude . Chcelo by to mnohé razantné kroky a praktizovať heslo, že odmena sa bude dávať podľa zásluh. Na záver ešte jeden výstižný citát: V januári 2025 NKÚ zistil, že systém podpory marginalizovaných rómskych komunít má významné nedostatky. Medzi identifikované problémy patrili nejasné kompetencie, prehnaná byrokracia pri schvaľovaní dotácií, netransparentnosť v oblasti ľudských zdrojov a chýbajúca vnútorná kontrola. Tieto faktory spôsobujú, že vynaložené prostriedky neprinášajú očakávané výsledky. NKÚ konštatoval, že systém podpory je riadený bez dlhodobej vízie, koordinácie a stanovených merateľných cieľov, čo môže viesť k plytvaniu verejnými financiami. Namiesto opatrení s reálnym dopadom (napr. celodenné školské programy s teplými jedlami) sa financujú predražené a málo efektívne projekty, ako sú pracovné miesta s vysokými nákladmi. „Vláda SR nesie priamu zodpovednosť za efektívne, ale aj neefektívne využívanie verejných aj európskych financií. Ak vláda nezmení prístup, ďalšie stámilióny eur pôjdu znovu na projekty, ktoré ani v minulosti nepriniesli pozitívny sociálno-ekonomický dopad,“ hovorí Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno ekonomických rizík.