Na rôzne témy

Mainstream zrejme dostal za úlohu šíriť myšlienky o možnom ukrajinskom víťazstve a pomáhať tak Ukrajine, ktorá prehráva, vlastne už prehrala. Mainstream ide z posledných síl, nevzdáva to. Ponúka nám články a reportáže, ktoré sa snažia udrieť na naše citlivé struny. Napríklad TV JOJ už dvakrát ukázala ukrajinské matky, ktoré prišli v boji o svojich synov. Tie matky sa vyjadrujú, že v boji treba pokračovať a netreba sa vzdávať. To je ich odkaz pre ostatných Ukrajincov. Aké to hrdinské reči, no dá sa im veriť? Nehovorí z tých žien iba bolesť a túžba po pomste respektíve myšlienka Keď padol môj, nech padne aj tvoj, nech trpia aj ostatní? Nechcem tým matkám krivdiť , možno sú medzi nimi aj také, ktoré vyslovené vety myslia vážne. Ukrajina príde o územia, nebude už celistvá. Je to už takmer hotová vec. Možno sa tomu dalo zabrániť. Mnohí soptia hnevom, že Putin je agresor. Samozrejme, je, hoci ho provokovali. Mal však na výber ? Má na výber týraná žena? Myslím, že áno, každý z nás má na výber, dostali sme do vienka slobodnú vôľu. Len bezbranné deti a zvieratká na výber nemajú. Zamýšľala som sa, čo by som ja robila na Putinovom mieste. Ak by mojich krajanov Ukrajinci upaľovali za živa, Západ provokoval a NATO sa blížilo k hraniciam mojej krajiny? Hmm, ťažko odpovedať. Pokúšala by som sa rokovať a pohrozila by som? Možno , ak by som si bola istá, že hrozba by mohla zabrať. Ale ak by som si bola istá, že to aj tak nepadne na úrodnú pôdu, nepripravovala by som sa radšej v tichosti na odvetný úder? Putin určite vedel, čo chystajú. Nebolo to pre neho ľahké rozhodnutie a verím, že je mu ťažko. Ako však môže byť Zelenskému, keď násilím odvádzajú mladých chlapcov na smrť a krajina sa vyľudňuje? Zem nie je všetko, prednejší je človek. Viem určite, že by som sa snažila za každú cenu, aj za cenu straty území zachrániť svoj ľud. Nikde nie je napísané, že hranice súčasnosti musia byť nemenné. Viem, mnohí hneď vytiahnu maďarskú kartu a hrozbu pre Slovensko. Nech, aj za túto cenu to píšem. Čo je pevné, súdržné, to pretrvá, ostatné nemá zmysel nasilu držať spolu.

Dnešná doba je dobou sily viac ako inokedy. Ukazuje to aj príklad Izraela. Dovolila som si na záver ešte skopírovať jeden príspevok z diskusie. Tvrdošijných však aj tak nič nepresvedčí.

Rezolúcia OSN č. 181

Židovský štát sa mal skladať z pobrežnej oblasti okolo Tel Avivu a Haify, Chulského údolia a Negevu na juhu. Malo ho obývať 498-tisíc Židov a 497-tisíc Arabov (55 % územia). Arabský štát sa mal tiahnuť cez pás pobrežia v Gaze a mal zahŕňať aj Galileu na severe a oblasť okolo Nábulusu, Hebronu a Beer Ševy. Patrilo by doň 725-tisíc Arabov a 10-tisíc Židov (45 % územia). Mestá Jeruzalem a Betlehem mali zostať pod medzinárodnou správou OSN. Za týmto účelom mala byť zriadená tzv. Poručnícka rada.

…realita v súčasnosti úplne iná, tak prečo Izrael nerešpektoval uvedenú rezolúciu ?

Arabská dedina Dajr Jásin – proizraelské komandá Irgun a Lehi tu 9. apríla 1948 zabili 250 ľudí. Moment, v ktorom sa násilný akt udial, spadá do času, keď ešte suverénny štát Židov neexistoval…toto nebol terorizmus ?