V jednom z mojich blogov som rozoberala dôvody, prečo strane Smer padli preferencie. V tejto súvislosti sa ozývajú hlasy, ktoré uvažujú o predčasných voľbách. Hoci touto vládou nie som nadšená , myslím, že nové voľby by vyvolali ešte väčšiu destabilizáciu v spoločnosti. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa Čaputová prvýkrát postavila negatívne k referendu o predčasných voľbách . Že sa to potom už ťahalo donekonečna, že to bolo o predlžovaní utrpenia , za to už nesie plnú zodpovednosť. Dnes sa navonok všetci predsedovia koaličných strán tvária, že všetko je v poriadku. Zlé jazyky však vravia , že bola maximálna snaha, aby sa Dolinková nevrátila do parlamentu, lebo by občas mohla hlasovať protikoalične. Je faktom, že vláda je krehká nielen kvôli SNS. Postupne sa hromadia veci, ktorými vláda R. Fica sklamáva svojich voličov. Ja som zažila prvý skutočný šok v súvislosti s úpravou Trestného zákonníka. Preto som aj v tej dobe reagovala značne emotívne. Navonok som reagovala na premlčacie doby u znásilnení, v skutočností som bola v šoku z toho, čo si hlavne Smer takto na drzovku dovolil a pobúrilo ma menežérske zlyhanie celej záležitosti. Celá novela bola totiž upečená narýchlo a zároveň prefíkane, aby sa v zásadných bodoch nikto nemohol ničoho chytiť, čo nakoniec musel konštatovať aj Ústavný súd. Či bude premlčacia doba za znásilnenia 10 alebo 20 rokov , to bolo jedno , to som dobre vedela, pobúrilo ma ale babráctvo a neúcta voči ženám , to, že touto záležitosťou vôbec chceli hýbať a „novelizovať“ niečo, keď ich skutočným cieľom bolo ochrániť svojich sponzorov , oligarchov. A že išlo o urýchlený proces, teraz dokazujú neustále opravy a úpravy v TZ. Pobúrili ma klamstvá, že predkladatelia chceli pomôcť ženám, pričom im to v skutočnosti vlastne bolo jedno, však nakoniec aj tak túto spornú časť opravili. Robert Fico sľuboval pokoj , no nielen opozícia je zodpovedná za to, aké rozbroje tu teraz máme. Iniciátorom nepokojov je často práve Matovič v menšom – Andrej Danko, ktorému však Fico drží stranu. Rozširujú sa fronty subjektov, s ktorými sa vláda dostáva do sporu. Kultúrni pracovníci, zdravotníci, vedci, ochranári, časť samosprávy, poľnohospodári, podnikatelia, odborári. Mnohí verili, že vláda riadne vyšetrí postupy príslušných inštitúcií počas covidu a vyvodia sa aj príslušné dôsledky. Lenže to by sa takejto úlohy nemohol ujať babrák Kotlár. O vojne na Ukrajine, kde nemal isť ani náboj, sa už ani neoplatí písať. Obhajoba, že ide len o obchod a ak nepredáme my, predajú iní, je krajným cynizmom. Takže Ficovi, aby odpútal pozornosť od skutočných problémov, ostáva už len boj s vnútorným nepriateľom, na ktorého treba upriamiť pozornosť národa. Čiže s mimovládkami a progresívcami.
Ešte je ozaj predčasné rozmýšľať, koho by sme si zvolili v prípade predčasných volieb. Aj od tejto vlády sme mnohí čakali slušnú politiku, nerobím si ilúzie ani o tej ďalšej. Isteže, sčasti , pomaly a postupne plní svoj volebný program a urobila aj pár správnych krokov. Môžem ,samozrejme , písať len za seba. Asi najhoršie by bolo, keby sa ku moci dostali Demokrati na čele s Jarom Naďom. Na rozdiel od progresívcov disponujú reálnou silou, ktorú by vedeli využiť a zneužiť. Súčasná opozícia by vládu zrejme nezložila. Ani spojenie Smer , SNS a Republika by nebolo najšťastnejšie. To niekomu nestačia terajšie výčiny A. Danka ? Okrem toho program Republiky sa hlavne v zahraničnej politike výrazne odlišuje od smeráckeho. Nechcem žiť v systéme, ktorý je skostnatelý, preto som po zrelej úvahe dospela k presvedčeniu, že jedinou stranou, ktorá by mala potenciál vyviezť nás z krízy, je strana Hlas. Ideálne by bolo, keby vládla sama, bez koaličných partnerov. Len by sa musela ráznejšie vysporiadať so svojou minulosťou, zbaviť sa ficovských manierov a prípadných pokusov o progresívne experimenty, ktoré presahujú isté hranice. Budem poetická, hoci ma možno vysmejete. Strana Hlas v sebe skrýva prísnosť otca a láskavú náruč matky, čo je dobré spojenie. Iste, trocha pritiahnuté za vlasy, a kdekto bude skôr hovoriť o falošnosti. Ale podľa mňa je to strana , ktorá sa nebráni novým výzvam, a je zároveň aj značne sociálna. A ak ma niekto preto označí za progresívku, tak sa k tomu hrdo hlásim. Nechcem žiť v krajine pytliakov, homofóbov, hejslovákov, skorumpovaných úradníkov , v krajine , ktorá sa bráni pustiť do systému niečo nové a uzatvára sa sama do seba. Chcem žiť v otvorenom systéme , v krajine , ktorá sa hrdo hlási k svojim slovanským koreňom , ku všetkým pokrokovým tradíciám , ktorá robí politiku na všetky svetové strany, ale nemá tendenciu sa zatvárať , ohraničovať a vymedzovať voči tomu novému , čo je ku prospechu ľudí, ku prospechu všetkých skupín bez toho, aby jedna potláčala druhú. Som idealistka ? Asi áno. Napokon, čomu sa tak bránime? Čo tu bude o sto rokov? Vieme to?