Na rôzne témy

Samozrejme, reálne nepadá a ktovie, či vôbec padne, padá iba podľa posledných prieskumov, v ktorých vedie Progresívne Slovensko.  Poniektorým voličom koalície síce prekáža hulvátsky slovník Huliaka, semaforové dobrodružstvo Danka , populistické táraniny Roberta Fica, ale najviac asi predsa len u voličov v zlom zabodovala konsolidácia a dvojtvárna politika. Síce, ešte je len začiatok a nemusí byť všetkým dňom koniec, aj to býva tak, že vláda robí nepopulárne opatrenia v prvých rokoch a pred voľbami opíja voličov rožkom. Čo vlastne Robert Fico sľuboval? Napríklad, že nepošle ani náboj na Ukrajinu, že budú potrestaní tí, ktorí nás pripravili o obranyschopnosť darovaním výzbroje nášmu východnému susedovi , takisto že vypovie zmluvu s USA , že budú potrestaní vinníci nadmerných úmrtí počas pandémie a tí, ktorí v tom čase protiprávne obmedzovali ústavné práva a slobody občanov. Takisto sľuboval spacifikovanie progresivcov , že sa pozrie na zuby mimovládkam , ktoré robia politiku.

Čo splnil? Zrušil Špeciálnu prokuratúru a NAKA, čo však na bežných občanov dopad nemá. Ukrajinu naďalej podporujeme , a hoci  to robia na komerčnej báze súkromné firmy, no štát ich aj tak výrazne dotuje. O vypovedaní zmluvy  s USA sa už nehovorí. Konsolidovať bolo treba, lebo blázni z predchádzajúcich vlád  sa správali spôsobom po nás potopa. To, že konsolidácia  má aj svoje slabé miesta, je už o inom. Horšie je, že vláda sa neukázala ako solidárna , sama si opasky neuťahuje , namiesto šetrenia vzniklo nové ministerstvo . Neznížili sa výdaje na obranu, ktoré sú aj tak o ničom, lebo v prípade napadnutia by nám nepomohla  ani svätená Kuffova voda. Výhovorky , že treba dať 2 % výdajov na zbrojenie, čo je výpalné pre americký zbrojný priemysel, sú o ničom, nie každý štát to tak robí. Kotlár mal vyšetriť pandémiu , no namiesto toho, aby hľadal zodpovedných za rôzne nesprávne rozhodnutia, tých, ktorí sa na pandémii obohatili, riešil hlúposti typu ,či sa niečo volá pandémia alebo nie a prevádzal pochybné výskumy sám na sebe. O boji  proti zanieteným progresívnym médiám som už písala , že v tomto prípade treba vlastne bojovať proti sponzorom. Novinári im iba slúžia. Fico ide aj v tomto nesprávnym smerom, vyhráža sa novinárom všeobecne.  Národný úrad pravdy, povinné žurnalistické vzdelanie? Ozaj hlúposti. Robert Fico je ako ten boxer Rocky. Keď ho odstavili , zaťal sa ako baran a povedal si, že sa za každú cenu vráti späť. Aj Rockymu  sa na staré kolená v poslednej časti série podarilo zvíťaziť nad súperom. Fico to dokázal, pretože možno cítil, že sa blíži jeho politická pozdná jeseň. No smutné je, že teraz sa okrem iného vybíja v nepodstatných  veciach, akou bolo napríklad odvolanie Šimečku.

Keď už sme pri tých progresívcoch, priznám, som zaskočená. To vážne niektorí z nás nevedia ukázať ani štipku veľkorysosti ? Viem ,Tepláreň sa za Čaputovej riadne zneužívala. Ale čo je ,preboha, zlé na tom, ak si študenti gymnázia z Trenčína či Bardejova pripomenú raz za rok takúto udalosť a spoja ju s protestom proti násiliu? Som šokovaná , keď čítam diskusné príspevky, kde ešte aj dámy nenávistne  píšu  o takejto akcii a pohoršene sa pýtajú, či Tepláreň bola v Trenčíne, keď sa tam musí konať spomienka. Takíto diskutujúci a hlavne politici, ktorí začali chŕliť síru, si asi neuvedomujú, že zákazy vzbudia u študentov skôr opačné pocity a vyvolajú v mnohých odpor voči autoritám. Dámy a páni, spomeňte si na svoju mladosť. A vôbec, diskusné portály sa často menia na žumpu plnú výkalov. Do tej žumpy ale výkalmi prispievajú obe strany. Jedna , ktorá napríklad oslavuje Cintulov čin, útočí na orientáciu prezidenta , hoci pokrytecky sa hlási k právam  LGBT menšiny, druhá, ktorej neprekáža na antivaxerovi ani to, že zverejňoval na internete fotky detí svojich oponentov. Mnohí ospravedlňujú zlo, ak jeho nositeľ zapadá do ich názorového spektra. Z debát sa vytráca úcta k názorom oponenta a hlavným prostriedkom sa stáva boj. Boj však podľa mňa dobrým prostriedkom na našom malom Slovensku nie je , a takisto ani strach nebýva dobrým radcom. Či už je to strach z Fica alebo z progresívcov. Ak sa niečoho veľmi bojíme , skôr si to do svojho života ešte pritiahneme. Je to ako v tom príbehu o stretnutí so Smrťou v Samare. Ak niekto ten poučný príbeh nepozná , v skratke spomeniem. Istý človek stretol Smrť v Bagdade , zdalo sa mu, že sa na neho hrozivo pozrela , tak sa rozhodol z Bagdadu pred ňou ujsť do Samary. Keď dorazil do Samary, Smrť tam už na neho čakala a povedala mu , že sa na neho vôbec nepozerala hrozivo, ale prekvapene, lebo ho uvidela v Bagdade napriek tomu, že s ním mala mať stretnutie v Samare.