Na rôzne témy

Strašne by pomohlo, keby to Dušan uhral. Ja ho tak ľutujem, vravel Robert Fico na poľovníckej chate . Fico ľutoval , Susko poslušne  vykonal . Pri pohľade na dobrácku  tvár  Dušana Kováčika ,ktorý pokorne ďakuje , že sa vo väzení k nemu správali dobre, by možno niektorým stislo srdce. Priznám, mne nie , mne bolo skôr jasné, prečo sa tento človek do väzenia dostal a akým spôsobom sa vôbec stal špeciálnym prokurátorom. Nuž, lebo vedel plniť príkazy a dobre zametať pod koberec. Pripomeňme si, že Kováčik bol právoplatne odsúdený  nie na základe vykonštruovaných dôkazov a nie základe výpovede jedného kajúcnika. Bol odsúdený nie za ničnerobenie , ale za korupciu a  podporovanie zločinov a zločincov. Položme si otázku, kam to Slovensko bude v nasledujúcich rokoch kráčať,  keď budeme ľutovať všetkých takýchto  dobráckych ujov? Však my musíme byť rázni a tvrdí voči korupcii, inak Slovensko nepôjde dopredu.

K inej téme:  našou vlasťou budú  pravdepodobne onedlho lomcovať vášne. Pôjde totiž o tak veľkú vec ,akou je potratová tabletka ( pre istotu do zátvorky napíšem, že výraz veľká vec je myslený ironicky).  Bombastické  titulky v alternatíve nám práve oznámili , že  Konferencia biskupov Slovenska vyzvala všetkých politikov, aby zabránili legalizácii potratovej tabletky. Vyslyší vládna koalícia hlasy konzervatívcov, alebo ich hodia cez palubu a vydajú sa na cestu zabíjania nenarodených detí ?Škoda, že tieto názory šíria šéfovia a redaktori rôznych plátkov, ktorí majú toho sami za ušami  viac než dosť. Oveľa horšie je čítať výzvy od pokryteckých zástupcov cirkvi, ktorí nikdy nezastupovali skutočného Boha. Mali by ticho sedieť v kúte a šúchať nožičkami . Majú totiž  na svedomí plno nevinných životov už narodených. Kvôli ich zvráteným názorom a úchylkám zahynulo množstvo ľudí na hranici a nevinné deti  sa stali obeťami ich zneužívania.  Názory o nebezpečnej tabletke šíria práve také netvory, ktoré odmietajú kastráciu zvierat, lebo je vraj proti prírode , ale nemajú najmenší problém topiť či inak zabíjať narodené šteniatka a mačiatka. Ľutujem  ministerku Dolinkovú, že vôbec musí niektorým  zaostalým a pokryteckým  trkvasom z SNS vysvetľovať veci, ktoré sú už  dávno  bežnou súčasťou pokrokového sveta. A pre tých, ktorí majú kúska rozumu a citu  a len sú veci neznalí  chcem v prvom rade povedať, že donútiť ženu, aby nešla na potrat , vôbec nie je dobré riešenie . A chcem im vysvetliť, že sliznica maternice ženy je krehká a ničí sa chirurgickým zásahom , čo môže viesť až k neplodnosti. Poznám ženy, ktoré na takéto  surové, necitlivé zásahy doplatili . Tabletka je vždy oveľa, oveľa lepším riešením.  

V minulom blogu som písala o Martinke z Kittsee a v jednom  z komentárov sa spomínal audit. Šimkovičová na tlačovke totiž  statočne vysvetľovala , prečo bolo  treba odvolať Kusú. Nuž, aj v tomto hádam máme my, čo sme už niečo zažili, jasno : ak sa  dlhodobo starostlivo  hľadajú dôvody, vždy sa niečo nájde. Aj v polievke namiesto korenia vidíme muchu, ak chceme. Skutočným dôvodom odvolania Kusej a ďalších je malosť a priemernosť. Citujem Mareka Maďariča: „  Riadenie kultúry majú dnes v rukách ľudia vo viacerých aspektoch podpriemerní, no zároveň s ambíciou tento im cudzí priestor mocensky ovládnuť. V posledných dňoch sa do centra pozornosti dostala SNG z dôvodu odvolania riaditeľky Alexandry Kusej. Už menej alebo vôbec sa nevie, že aj Danubiana je terčom útokov súčasného vedenia ministerstva kultúry a to už dlhší čas. Som presvedčený, že iba rozdielny status Danubiany, ktorá nie je plne štátnou inštitúciou, znemožnil zatiaľ odvolanie jej riaditeľa Vinca Polakoviča. A tak sa použila aspoň metóda zadržania finančných prostriedkov, ktorými ministerstvo Danubianu podľa uzavretej zmluvy už roky spolufinancuje. Cieľ je jasný, položiť fungujúcu, jedinečnú Danubianu na kolená a týmto spôsobom vypudiť jej súčasného riaditeľa. Našťastie, vďaka výstavným projektom, ktoré majú vysokú návštevnosť, Danubiana dokáže dočasne fungovať aj bez tejto podpory. Danubiana a SNG majú rozdielne poslanie aj výstavné profily, no tŕňom v oku ministerstva sú obe inštitúcie rovnako. Mali by sme veriť tomu, že chybu robia v tom, čo vystavujú a akým výtvarníkom dávajú alebo nedávajú priestor? Ani náhodou. Súčasné ministerstvo kultúry má s nimi iný problém, takpovediac fundamentálny – problém so všetkým, čo je kvalitné, sebavedomé a umelecky samostatné.“

Jedno si treba uvedomiť. Vo vláde máme tri ministerky. Môžeme namietať proti niektorým ich krokom , no dve z nich minimálne vzbudzujú rešpekt, lebo sú to odborníčky vo svojej oblasti. Pomôžem si príkladom zo života. Môžeme žiť s človekom, s ktorým nemáme rovnaké názory na isté záležitosti, no nemôžeme žiť s človekom, ktorého si nevážime. Šimkovičová možno vzbudzuje rešpekt u časti jej voličov , no u tých, s ktorými potrebuje pracovať , ho nemá.  Ľudia  ako  Matovič či Kolíková nechali po sebe pokazené životy , dokonca mŕtvoly , ľudia ako Remišová posmech , čo zanechá  Šimkovičová? Možno pachuť „slovenskosti“ .  Výborne to vystihol šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus: „Fakt, že ministerkou kultúry sa stala Martina Šimkovičová, je urážka štátu, bez ohľadu na to, či je človek konzervatívneho alebo liberálneho razenia. Prešla voľbami, dostala veľa krúžkov, mala v parlamente koho zastupovať. To, že sa niekto má stať ministrom, je vážna vec. Treba na to ľudskú a politickú kvalifikáciu. Nemusí byť odborná, nemusí byť lekár minister zdravotníctva, ale musí mať kvalifikáciu, ktorá sa na mnohých ministrov dnešnej vlády dá uplatniť, vrátane Roberta Kaliňáka, voči ktorému sú výhrady iného typu. Určite je to zdatný politik aj minister obrany s víziou. Martina Šimkovičová je urážka. Urážkou je aj to, že vládne ministerstvu spolu s Lukášom Machalom, čo je ďalší človek, ktorý sa nemal dostať do funkcie. Pre zjavnú nekompetentnosť ministerky ovláda ministerstvo on, nie Martina Šimkovičová, ktorá je dobrá na fotenie a recepcie.“

Uznám, táto vláda to má veľmi ťažké a je pod nesmiernym tlakom. Zo zahraničia určite. Doma ho však cíti nielen zo strany opozície, ale aj od vlastných voličov. Hlavne od tých, ktorí boli počas covidu donútení sa dať očkovať proti svojej vôli  a teraz nenávistne škrípu zubami a volajú po krvi. Tí submisívnejší sa zase stále pozorujú a každý príznak vo svojom tele pripisujú vakcínam a rastie v nich pocit krivdy. A práve ten sa podpisuje pod ich zdravie viac ako to, že boli očkovaní. A práve preto, že to má vláda ťažké , by si nemala dovoliť lapsusy typu Šimkovičová, Kuffa a spol.

Čo na záver? Môžem sa mýliť, a predsa to napíšem. Riešením na malom Slovensku nie je stavať proti sebe hrádzu , veď ľudí s iným názorom nemožno z krajiny vyhnať či poslať na pustý ostrov. Riešením nie je démonizácia a šírenie strachu z jednej či druhej strany. Ak sa niečoho bojíme , vtedy pomôže len ak sa nepriateľovi pozrieme priamo do očí a  pokúsime sa o možný dialóg. A o kompromisy , ak je to možné. Obávam sa však, že na to Slovensko  momentálne nemá dostatok zrelých politikov a hlavne politickú vôľu. A je jedno, z ktorej strany.