Nezvyknem písať dva blogy v ten istý deň , ale povedala som si, že dnes to výnimočne urobím. Leto by totiž malo patriť príjemnejším veciam ako je politika. Veď je dosť horúco aj bez politikov a politických šarvátok. Leto si treba užívať a ja si takisto plánujem užiť dovolenkové obdobie. A ak by som predsa len nejaký blog občas napísala , tak rozhodne nepolitický. Chcela by som sa teraz vrátiť k môjmu dnešnému blogu , v závere ktorého som napísala , že na malom Slovensku nie je dobré stavať proti sebe hrádzu , veď ľudí s iným názorom nemožno z krajiny vyhnať či poslať na pustý ostrov. Riešením nie je démonizácia a šírenie strachu z jednej či druhej strany. Ak sa niečoho bojíme , vtedy pomôže len ak sa nepriateľovi pozrieme priamo do očí a pokúsime sa o možný dialóg. A o kompromisy , ak je to možné. Obávam sa však, že na to Slovensko momentálne nemá dostatok zrelých politikov a hlavne politickú vôľu. A je jedno, z ktorej strany. Áno, som o tom presvedčená. Hoci na politikov nadávame, myslím si, že oni vlastne len kopírujú myslenie nás , Slovákov a sú naším zrkadlom. Oni sa len snažia nadbiehať vkusu svojich voličov a plniť ich vôľu. Teda, ako ktorí, samozrejme. Je jasné, že najviac sľubujú pred voľbami. Ako tak sledujem reakcie diskutujúcich a situáciu na Slovensku, vidím veľkú dvojpólovosť , žiadnu snahu po prieniku na styčných bodoch. Čierne alebo biele. Nič medzi tým. Uvedomujem si ,že k zmene dôjde ťažko a že každý by mal najprv začať od seba, no málokto rozmýšľa týmto spôsobom. Veľa ľudí skôr vidí smietku v očiach druhej strany, vo svojom oku samozrejme nevidí ani to brvno. Kto teda polarizuje spoločnosť a vytvára v nej napätie? Nie bežní ľudia , ale jednoznačne extrémisti na jednej i druhej strane. A potom samozrejme médiá. Dnes som čítala, že naši politici len zahmlievajú a prekrývajú vážne témy zástupnými. Že napríklad prepustenie Kováčika bolo návnadou, aby spoločnosť dostala svoje hry , keď už nemá chlieb. Všetko je možné, Robert Fico je dobrý stratég. Ale k pôvodnej myšlienke – čo by som robila ja, ak by som chcela tie dva nepriateľské póly priblížiť? Viem si predstaviť , v čom by som vedela ustúpiť progresívcom a viem si predstaviť, v čom by museli ustúpiť oni. Prečo teda politici a hlavne ich voliči nejdú týmto smerom? Prečo sa nemôžu urobiť kompromisy napríklad v otázkach životného prostredia, kultúry , prečo sa nemôžu povoliť registrované partnerstvá? Nie úplne vytesniť, ale to najlepšie, to podnetné z druhej strany absorbovať , to by malo byť cieľom. Myslíte , že keby sa niekomu podal prst , chcel by neskôr celú ruku? Je to možné, ale nemusí sa tak stať. Viem, že zlo sa nelieči zlom a neústupčivosťou, ale podaním ruky. V každom prípade, jedno je isté, mení sa doba, jedna epocha práve strieda druhú a vývoju nezabránime. Zmeny by sa však nemali diať násilne, ale pozvoľne, postupne. Ak by to bolo v mojich silách, zakázala by som napríklad po výmene vlád prepúšťanie osvedčených pracovníkov, za ktorými vidno dobré výsledky. Veľa by sa aj dnes toho dalo na Slovensku docieliť, no zrejme sa predsa len bude musieť uskutočniť generačná výmena. Možno budúce generácie budú múdrejšie, ako sme boli my.