Na rôzne témy

Nedávno som po dlhých rokoch stretla náhodne v autobuse svoju kamarátku z detstva. Dali sme sa do reči a zaspomínali si . Reč prišla aj na našu spoločnú známu, ktorá žila s mužom, čo si veľmi rád vypil.  Hanbila sa za neho a často uvažovala o rozvode. Lenže ekonomická situácia a hlavne dve deti ju vždy uzemnili a presvedčili, aby pokračovala v spolužití s manželom. Priznám, čakala som, že mi známa povie, že sa Iveta rozviedla. Šokovala ma. Vraj má „na staré kolená“ s mužom priam rozprávkový vzťah, tak si ho „vycvičila“. A pohárika že sa ten už málokedy dotkne!  Nuž áno, aj tento prípad ukázal, že sa  potvrdzujú slová môjho otca, ktorý hovorieval, že dobrá žena dokáže aj z diabla urobiť svätca. Klobúk dole pred takými!  Najväčší obdiv si zaslúžia tie z nás, ktoré sú silné a nežné zároveň. Nie krehké kvetinky , ale ani feministky či mužatky. Nie karieristky , ale ani ubité žienky domáce.  Ale  také obyčajné, milujúce – ženy z mäsa a kosti. Do koča a do voza. Pesimista  by povedal, že takých každým rokom ubúda. A predsa ešte nevymreli.  Ako mladá dievčina s romantickým vnímaním sveta som s úžasom čítala o Penelope , vzore  vernosti. Roky  čakala na svojho manžela.  Možno zveličené , ale stáť v ohni a nespreneveriť sa svojim ideálom dokáže ešte aj v dnešnej dobe nejedna z nás. Napríklad  Stella Assange.  Svojím spôsobom som obdivovala aj Hillary  Clintonovú ,  určite však  nie za jej politickú činnosť. Ale zato, ako dokázala stáť pri svojom mužovi v kauze  s Monikou Lewinskou. Ako sa asi musela cítiť na verejnosti, keď na sebe cítila všetky tie posmešné pohľady , ktoré pranierovali jej manžela?  A vytrvala. Musela. Dokázal by toto muž?  Dnes som čítala istý  článok ,v ktorom sa píše o slovenských ženách. Psychologička sa  vyjadrila:  „Žena je uväznená domácnosťou, prichádza do rutiny, už je iba mama a partnerka, je to behanie okolo plienok a ihriska. Rieši iba rodičovské témy. Ženy, ktoré sa starali o svoju kariéru, to môže priviesť až k pocitom osamelosti, zúfalstva a niektoré si začínajú pomáhať alkoholom.“

Nuž, sčasti má psychologička pravdu. Pravda je ale  aj to, že je v žene akosi zakódované , že sa dokáže uspokojiť (ak to inak nejde ) aj vtedy, ak sa realizuje výlučne vo svojej domácnosti. Tam si je pani, menežérkou .Nemusí byť síce  úplne šťastná , ale dokáže takto fungovať.  Muž nie, ten sa musí realizovať aj navonok, v práci. Sama som vyrastala v klasickej rodine, kde otec bol živiteľom a mama bola dlhodobo doma a bavilo ju starať  sa o domácnosť. Existuje však aj dosť žien, ktoré preferujú realizáciu mimo rodiny. Na tom nie je nič zlé.  Dožičila by som  dnešným ženám, matkám, aby  mali o polovicu skrátenú pracovnú dobu a mohli sa viac venovať deťom. Veď určite nie je žena menejcenná , ak sa stará doma o deti.  Podstatné je  nechať ju slobodne si zvoliť.  Doba a životné situácie to však, žiaľ,   často neumožňujú. Môžete sa pousmiať, nevadí, no niekde som čítala , že ženy sa reinkarnujú striedavo do západnej a do východnej spoločnosti, aby si mali možnosť vyskúšať obe situácie.  Tá západná  momentálne preferuje slobodu, kariéru , tá východná – službu rodine. Ženy ďalekého východu nie sú nešťastné, ako sa to môže niekomu zdať . Ženy východu túžia po  manželovi,  ktorý sa o ne postará  a ony si budú riadiť domácnosť a starať sa o deti. To , čo sa na západe nazýva zlatokopectvo , to je na východe prirodzenosť.  A najdôležitejšie je tolerovať potreby druhej strany a nesnažiť sa vnucovať svoje predstavy o tom, ako by malo vyzerať šťastie. Žiť vlastný život a nie život iných.