Nedávno som po dlhých rokoch stretla náhodne v autobuse svoju kamarátku z detstva. Dali sme sa do reči a zaspomínali si . Reč prišla aj na našu spoločnú známu, ktorá žila s mužom, čo si veľmi rád vypil. Hanbila sa za neho a často uvažovala o rozvode. Lenže ekonomická situácia a hlavne dve deti ju vždy uzemnili a presvedčili, aby pokračovala v spolužití s manželom. Priznám, čakala som, že mi známa povie, že sa Iveta rozviedla. Šokovala ma. Vraj má „na staré kolená“ s mužom priam rozprávkový vzťah, tak si ho „vycvičila“. A pohárika že sa ten už málokedy dotkne! Nuž áno, aj tento prípad ukázal, že sa potvrdzujú slová môjho otca, ktorý hovorieval, že dobrá žena dokáže aj z diabla urobiť svätca. Klobúk dole pred takými! Najväčší obdiv si zaslúžia tie z nás, ktoré sú silné a nežné zároveň. Nie krehké kvetinky , ale ani feministky či mužatky. Nie karieristky , ale ani ubité žienky domáce. Ale také obyčajné, milujúce – ženy z mäsa a kosti. Do koča a do voza. Pesimista by povedal, že takých každým rokom ubúda. A predsa ešte nevymreli. Ako mladá dievčina s romantickým vnímaním sveta som s úžasom čítala o Penelope , vzore vernosti. Roky čakala na svojho manžela. Možno zveličené , ale stáť v ohni a nespreneveriť sa svojim ideálom dokáže ešte aj v dnešnej dobe nejedna z nás. Napríklad Stella Assange. Svojím spôsobom som obdivovala aj Hillary Clintonovú , určite však nie za jej politickú činnosť. Ale zato, ako dokázala stáť pri svojom mužovi v kauze s Monikou Lewinskou. Ako sa asi musela cítiť na verejnosti, keď na sebe cítila všetky tie posmešné pohľady , ktoré pranierovali jej manžela? A vytrvala. Musela. Dokázal by toto muž? Dnes som čítala istý článok ,v ktorom sa píše o slovenských ženách. Psychologička sa vyjadrila: „Žena je uväznená domácnosťou, prichádza do rutiny, už je iba mama a partnerka, je to behanie okolo plienok a ihriska. Rieši iba rodičovské témy. Ženy, ktoré sa starali o svoju kariéru, to môže priviesť až k pocitom osamelosti, zúfalstva a niektoré si začínajú pomáhať alkoholom.“
Nuž, sčasti má psychologička pravdu. Pravda je ale aj to, že je v žene akosi zakódované , že sa dokáže uspokojiť (ak to inak nejde ) aj vtedy, ak sa realizuje výlučne vo svojej domácnosti. Tam si je pani, menežérkou .Nemusí byť síce úplne šťastná , ale dokáže takto fungovať. Muž nie, ten sa musí realizovať aj navonok, v práci. Sama som vyrastala v klasickej rodine, kde otec bol živiteľom a mama bola dlhodobo doma a bavilo ju starať sa o domácnosť. Existuje však aj dosť žien, ktoré preferujú realizáciu mimo rodiny. Na tom nie je nič zlé. Dožičila by som dnešným ženám, matkám, aby mali o polovicu skrátenú pracovnú dobu a mohli sa viac venovať deťom. Veď určite nie je žena menejcenná , ak sa stará doma o deti. Podstatné je nechať ju slobodne si zvoliť. Doba a životné situácie to však, žiaľ, často neumožňujú. Môžete sa pousmiať, nevadí, no niekde som čítala , že ženy sa reinkarnujú striedavo do západnej a do východnej spoločnosti, aby si mali možnosť vyskúšať obe situácie. Tá západná momentálne preferuje slobodu, kariéru , tá východná – službu rodine. Ženy ďalekého východu nie sú nešťastné, ako sa to môže niekomu zdať . Ženy východu túžia po manželovi, ktorý sa o ne postará a ony si budú riadiť domácnosť a starať sa o deti. To , čo sa na západe nazýva zlatokopectvo , to je na východe prirodzenosť. A najdôležitejšie je tolerovať potreby druhej strany a nesnažiť sa vnucovať svoje predstavy o tom, ako by malo vyzerať šťastie. Žiť vlastný život a nie život iných.
anina, ďakujem za komentár.:) iste, blog... ...
Pre všetkých: Mrzí ma, že sa diskusia niesla... ...
Nuž nebola a nie je žena ,ako žena ,ale žena z... ...
Také tipické komunistické triedenie aj žien !... ...
To, čo sa tam deje je aj výsledkom rodinnej... ...
Celá debata | RSS tejto debaty