Na rôzne témy

Tak- a polovica  leta, polovica prázdnin je už zase za nami. Tohtoročný júl okrem vysokánskych horúčav, ktoré potrápili ľudí aj zvieratá , priniesol aj skutočne horúce udalosti.  Niekde som čítala,  že žijeme proti rytmu prírody. Naši predkovia totiž v lete pracovali a v zime oddychovali. My to máme opačne. Pre súčasníkov je časom dovoleniek práve leto.  Možno aj preto je ľudstvo dneška také pripečené. Na druhej strane, testosteronové hovädá tu žili odnepamäti , potrebovali si ocikávať pieskoviská v susednej krajine a zarábať na ľudskom nešťastí. Tohtoročný júl je okrem olympiády a jej škandalózneho ceremoniálu  spojený s viacerými smutnými  udalosťami. Niektoré z nich ale  majú tak trocha aj  nádych pikantnosti. Napríklad  Rusko pri príležitosti svojho predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN usporiadalo v New Yorku slávnostný obed, na ktorom sa podávala  kotleta po kyjevsky. Na výber menu zareagoval promptne  stály zástupca Ukrajiny pri OSN, ktorý si jedlo spojil s ruskými krvavými peniazmi. Počuť sa nechal takisto smelý Viktor Orbán . Verejne vyhlásil, že  vyhodenie ruského plynovodu Nord Stream do vzduchu sa uskutočnilo „pod americkým vedením“. Európa podľa neho plní úlohy , ktoré má nadiktované z USA aj za cenu  sebapoškodzovania. A konečne  pod vplyvom toho, že prišiel o mnohých sponzorov, napokon  starý, ale  podľa vlastných slov čertovsky bystrý  deduško Biden uvoľnil dobrovoľne- nasilu  svoje miesto inému kandidátovi (kandidátke).-  Ešte predtým ale počas  spoločného podujatia na samite NATO označil Volodymyra Zelenského za ruského prezidenta Vladimira Putina. Putina najprv nazval prezidentom Ukrajiny a ukázal pritom na  Zelenského.  Na tej istej tlačovej konferencii si Biden  pomýlil Kamalu Harrisovú s Donaldom Trumpom. Na otázku novinárov , či odstúpi , povedal: “Nevybral by som si za viceprezidentku Trumpovú, keby som si nemyslel, že je kvalifikovaná na to, aby sa stala prezidentkou.”

Na Slovensku pikoškami opäť pozornosť strhával Zoroslav Kollár a pokračoval so svojím úspešným seriálom. Našťastie pre Slovákov teraz  nemáme v parlamente Borisa Kollára, a tak novinári už nevenujú takú pozornosť jeho milostným pletkám. Na druhej strane, možno by bolo zaujímavé položiť konečne Boriskovi otázku, ako to s ním majú  mamičky dohodnuté. Či trpezlivo čakajú ako v háreme,  kedy prídu na rad alebo majú od šéfa povolené občas si povyraziť s „bokovkou“ . K vážnejším témam : v najhorúcejšom mesiaci roka  na Slovensku pokračovalo nahlasovanie bômb , naposledy sa  terčom šíriteľov poplašných správ stalo letisko. Tak mi napadla  kacírska myšlienka- čo tak nereagovať vôbec na takéto hlásenia? Jednak by sa ušetrili peniaze a napokon-  ešte nikdy sa hrozba nepotvrdila . Veď je jasné, že oznamovateľom ide o to, aby upútali pozornosť.  Kto chce  bombu  skutočne niekde umiestniť,  urobí to v tichosti a prípadne sa neskôr prihlási  k zodpovednosti za útok.  V júli k nám dorazili aj dve stíhačky a ja by som takisto ako Eduard Chmelár namiesto nich bola radšej videla  postavenú okresnú nemocnicu. Nuž, svet je chorý. Ľahké to nemajú ani naši ministri , ktorí sa denne presviedčajú , že priateľ pre nich  predstavuje pomaly väčšie  nebezpečenstvo ako nepriateľ. Stovky priateľských rúk sa naťahujú a stále niečo žiadajú. A ak nedáš, zradia. Tak ako nás najnovšie  zradil Brusel . Alebo je možno lepšie použiť slovo trest.  Brusel nás trestá za postoj voči Ukrajine a za to, že naši koaliční  europoslanci verejne deklarovali ,že nepodporia  pani Ursulu. „Správny“ slovenský postoj  však reprezentoval  eurokomisár Šefčovič. Ficovho obľúbenca  usvedčila fotka, na ktorej sa  vysmiaty teší z víťazstva von Leynovej. Ukrajina opäť ukázala svoj charakter. Nečestný, podlý, vydieračský, žobrajúci , no bez empatie k ostatným. Tak ako to urobila Ukrajinka, ktorá nedávno  odmietla vo vlaku uvoľniť miesto mojej známej, hoci tá tam mala miestenku. Ukrajinka ostala sedieť a známa sa pokorne presunula  do vedľajšieho vagóna. Mnohí Ukrajinci neprejavujú sebareflexiu vo vzťahu k  histórii, napríklad k volynskej masakre , po odhalení  pomníka venovaného  obetiam sa našli takí, ktorí tvrdia, že monument  uráža národné cítenie Ukrajincov. Našťastie,  prieskum potvrdil, že  zdravé jadro národa , takmer polovica Ukrajincov si  myslí, že je načase rokovať s Ruskom trebárs aj za cenu straty územia. Uvedomujú si , že Rusko je v  konflikte  silnejšie, že má prevahu vo vzduchu aj na zemi, a zbytočne sa znásobujú  vojenské aj územné straty Ukrajiny.

Je smutné, že mierotvorca Orbán narazil , bolo mu naznačené , že EU  nemá robiť vlastnú politiku, len plniť úlohy USA. Júl  priniesol aj atentát na Donalda  Trumpa . Mediálne kampane  z neho vyrábali zločinca,  no on prežil pokusy o mediálnu, právnu a  fyzickú likvidáciu a naopak, vyšiel značne posilnený.

Kapitolou samou osebe  je postup našich troch predstaviteľov na  samite NATO vo Washingtone. Peter Pellegrini,  Robert Kaliňák a minister zahraničných veci Juraj Blanár  podpísali dokument, ktorý  konštatuje, že Ukrajina patrí do NATO a jej účasť v ňom je “nezvratná”, a Pellegrini ešte navyše povedal ,  že ruská agresia je nevyprovokovaná. Následne doma  Robert Fico zverejnil video, v ktorom tvrdil, že Ukrajina v NATO je zárukou tretej svetovej vojny ,a preto  Smer bude blokovať vstup Ukrajiny do NATO. Schizofrénia ako vyšitá…

Na záver som si nechala smutný príbeh, ktorý vypovedá o našej  chorej  progresívnej dobe .Je to príbeh nešťastných rodičov a ich dcéry ,  švajčiarskej tínedžerky. Tá je od rodičov  odlúčená , lebo tí  neschvaľujú jej zmenu pohlavia.  Rodičia nesúhlasili s takzvanými  blokátormi puberty, ktoré  nezvratne poškodzujú hormonálnu sústavu, tak im dcéru úrady  odobrali. Dievča  momentálne žije v štátnom zariadení, kde ju nabádajú na chirurgickú zmenu  pohlavia.

Na dnes asi toľko.  Čitateľom blogu prajem pohodu, užite si leto a hlavne  chvíle so svojimi blízkymi.  Čo nám prinesie august? O tom nabudúce.