Na rôzne témy

Že  sa zvieratá obetavo dokážu postarať o ľudské mláďa dokazujú viaceré prípady. Asi najznámejší je prípad vlčích detí  Amaly a Kamaly z Indie. V roku 1920 ich našiel  misionár Joseph Singh, Amala mala vtedy 8 rokov a Kamala 1,5 roka. Ujal sa ich  a písal si o nich denník. Píše, že  spali na zemi schúlené pri sebe, chodili po štyroch a jedli len surové mäso. Amala zomrela v roku 1921, po jej smrti sa Kamala stala prístupnejšou socializácii. Zomrela v roku 1929. V roku 1991 našli na Ukrajine 8-ročné dievča, ktoré od troch rokov žilo so psami , keďže malo rodičov alkoholikov , radšej sa  utiahlo do psej búdy, aby sa vyhlo bitke.  Keď ju našli, Oxana nedokázala hovoriť, chodila po štyroch a nemala vyvinuté žiadne ľudské návyky. Potom žila v ústave pre mentálne postihnutých, kde sa starala o zvieratá. Prípad z Ugandy- Johna našli v roku 1991 na strome, keď mal asi šesť rokov. Tri roky žil s opicami,  utiekol z domu po tom, čo videl, ako jeho otec zavraždil matku. Johnovi sa podarilo vďaka adoptívnej rodine socializovať. V  roku 2007 objavili v kambodžskej džungli mladú ženu. Pochádzala  z neďalekej dedinky,  rodičia ju  spoznali podľa jazvy na chrbte. Stratila  sa ako osemročná, keď sa so svojou mladšou sestrou hrala v džungli.  S rôznymi zvieratami prežila vyše 19 rokov. Prípad zaujímal aj odborníkov z celého sveta, ona sa v roku 2010 vrátila naspäť do džungle. A Slovensko?

Natrafila som na zaujímavý článok,  v ktorom  odborník na medvede Jaroslav Slašťan hovorí, že medvede  sa aj na Slovensku  ujali opustených a stratených detí a vychovali ich.   Za posledných tristo rokov bolo zaznamenaných  až vyše 50 prípadov, keď deti vychovali divé zvieratá.  Záznamy o tom pochádzajú z kroník, ale aj z iných písomných prameňov . Deti, ktoré  sa stratili  v ranom veku a prežili niekoľko rokov medzi zvieratami, sa  už nikdy nenaučili rozprávať, často bývali silne nakazení rôznymi parazitmi a trpeli mnohými chorobami a infekciami. Ich mentálna úroveň bola nízka. Keď sú takéto deti vytrhnuté zo svojho zvieracieho prostredia, často nevydržia šok a onedlho umierajú. Zvieratá vedia rozoznať dospelého človeka a dieťa , malé deti nezabijú, ale sú schopné pomôcť im.V roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil  medzi medveďmi, hrýzol, škriabal , takže  lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť. Známy je aj prípad  z polovice 19. storočia z liptovskej obce Hybe. V  roku 1844 v chotári obce pltníci uvideli divú ľudskú bytosť v spoločnosti medveďa.Dvaja horári, Ondrej a Jozef Hakelovci medveďa odohnali a dievča chytili. Ujala sa jej  jedna zo žien. Keď ju chytili, bola celá zamachnatená a zarastená.  Hovoriť nevedela. Vraj najradšej  sedávala na podstienke a vyhrievala sa na slnku. Na deti, ktoré ju  chodili pozerať, prskala. Neskôr zmizla. Takisto   je známy prípad z pohoria Žiar, v roku 1883 tam  objavili v medveďom brlohu dospievajúce dievča. Po nájdení žilo  v Slovenskom Pravne. Umrelo veľmi skoro.V chotároch Spišskej Magury koncom 19. storočia viacero ľudí nahlásilo pozorovanie medvedice, ktorá sa potulovala v lesoch s medvieďatami a asi trojročným dieťaťom. O jeho  ďalšom osude sa nič nevie. A takisto vraj v rokoch prvej svetovej vojny vyrástlo medzi medveďmi na strednom Slovensku divé dievča.