Aspoň dnes sa na ne pokúsme zabudnúť. Na političky, prefíkané vypočítavé zlatokopky, beštie a rôzne iné mrchy…a mršky. V DPOH to vraj večer bude vrieť, herci by mali čítať hejty , ktoré dostávajú známe ženy. V atmosfére , ktorá nás už dlhodobo obklopuje, to asi nie je práve najlepší nápad , je to skôr dôkaz istého hrotenia situácie a vyvolávania nenávisti. Ako to bude na blogovisku? Hádam o niečo lepšie. Urobme si sviatok aspoň v našich mysliach. A myslime skôr na tie, ktoré robia svet lepším a hlavne na tie, ktoré ho robia krajším pre nás. Ktoré sú tu s nami, keď ich potrebujeme.
Prekopali nám cestu k lepšej budúcnosti , bojovali za nás. Tie známe tváre z histórie , vedkyne, ale aj umelkyne . Alebo aj iné slávne ženy. Nemali to ľahké, lebo svet patril predátorom, mužom. Napríklad Johanka z Arku ako 18 ročná zjednotila celé Francúzsko a skončila v plameňoch, ako aj tisícky iných obetí nenávisti a strachu. Úctu však treba vzdať aj nenápadným bojovníčkam , bojovníčkam s bežným životom, obyčajným slúžkam, obetiam chorôb a týrania, a hlavne ženám, ktoré prišli o svojich blízkych. O mužov a predovšetkým o deti. Lebo s deťmi navždy odišiel aj kus nich samých.
Možno tí, ktorí s dešpektom hovoria o ženách , len nemali šťastie. Nepoznali lásku , preto za všetkým hľadajú skôr zlo. Takých ľudí treba skôr ľutovať. Ja som to šťastie mala. Stretla som v živote úžasné ženy, osobnosti. Jednou z nich bola moja babička. Mala ťažký život, ako mladá stratila oboch rodičov a musela sa starať o malého brata. Dokonca ešte aj slúžila u notára . Na rukách jej zomrela trojročná dcérka , ktorej lekár zle diagnostikoval chorobu. A predsa mala tak úžasný zmysel pre humor , ktorým sme si boli podobné. Možno bol občas aj zlomyseľný ale väčšinou sa spájal s dobrotou a láskou, ktorú som jej videla v očiach.
Takže áno, myslím si, že sme nielen krajšie, ale aj lepšie, obetavejšie a že byť ženou je úžasné…hoci aj ťažké. Buďme radi, že sme ženy, s mužmi bojuje len zakomplexovaná žena . A tešme sa zo všetkého pozitívneho , čo život prináša. Včera som tu náhodou naďabila na debatu o akejsi herečke, ktorá sa kdesi objavila sporo oblečená. Niektoré diskutujúce jej pomaly nevedeli prísť na meno . A pritom , všetci sme raz boli mladí …a čo všetko sme postvárali. Každému ako sa hovorí šibalo iným spôsobom. Takmer každá z nás sa v čase nezrelosti nejako prezentovala, občas len potrebovala na seba upozorniť, zviditeľniť sa.
Včera som však mala aj iný zážitok. Stretla som ženu. Pozerala na mňa spod vkusných okuliarov a jej oči mi pripomenuli oči mojej babičky. Dotkla sa rukou časti môjho tela a hneď vedela, čo ma bolí. Lekárka, odborníčka , skromný človek. Nemala problém so mnou tak obyčajne ľudsky podebatovať- o svojom psíkovi, mačičkách. Ďalšia zo žien, ktoré sa nepotrebujú zviditeľňovať, lebo za ne hovorí práca. Ďalšia z tých, ktoré čímsi obohatili môj život .
Len jeden deň v roku je MDŽ , jeden deň v roku je Deň matiek. A aj tie si zahlcujeme negativitou. Čo potom tie ostatné? Ale ja som rodený optimista a verím, že všetko je tak , ako má byť a že raz každý z nás pochopí…a uverí.