Na rôzne témy

Aj tento týždeň priniesol slovenským  televíznym divákom zaujímavé diskusné relácie. Neboli pre mňa síce takým zdrojom zábavy ako tie minulotýždňové,  no zato poniektoré z nich boli príkladom toho, ako má seriózna výmena názorov vyzerať. V  Na  hrane za prítomnosti Jany Krescanko Dibákovej diskutovali dve rozdielne osobnosti. Nielen názormi, ale predovšetkým , čo sa týka temperamentu a psychickej  vyrovnanosti. Pri sebe sedeli  Roman Michelko za SNS  a Alojz Hlina. Priznám sa, ja som dosiaľ ešte Alojza Hlinu v žiadnej relácii diskutovať nevidela. A už ho ani  neuvidím, ak sa nestane niečo mimoriadne nepredvídané. To, čo si  tento bývalý  kádehák a momentálny saskár dovolil  voči  Michelkovi , bolo nielen na hrane, ale  za hranou slušnosti. Mával spolusediacemu pred očami nejakým papierom a reval na neho: Rusko napadlo Ukrajinu! Chvíľami sa zdalo ,že na Michelka fyzicky zaútočí. Pozorujúc mimiku, všimla som si už predtým, že poslanec Hlina nie je celkom  ako sa hovorí v poriadku , ale že to s ním je až také zlé, to som vôbec  netušila.  Preto by som odporúčala poslancom koalície, aby s Hlinom  do debát ani nešli. Zvládol by ho jedine asi len Ľuboš Blaha, no  ako by ich  vzájomný duel vyzeral? Asi by sa tam aj  vypínali mikrofóny.  A ak  naše televízie Hlinu  budú aj naďalej  do diskusií  pozývať , vyšlú tým jasný signál,  že chcú druhému diskutujúcemu značne znepríjemniť život. Neviem, čím to je , že práve SASka  prijala do svojich radov takéto nepodarky. Okrem iného do klubu patrí aj Mária Kolíková a Jana Bittó Cigániková. Aspoň vo vystupovaní na verejnosti  by sa mohli inšpirovať progresívcami, tí zatiaľ so správaním výraznejšie problémy nemajú. Po dnešku už chápem komentáre typu , že odchodom Sulíka  z postu predsedu strana utrpí značnú stratu.  Dnes Richard  debatoval v Na telo s Tomášom Tarabom. Bolo to ozaj jedno slušné vystúpenie z obidvoch strán. Obaja by mohli byť vzorom, ako by debata mala vyzerať. Pokojne argumentovali, hoci si každý obhajoval svoje.  Na STV1 to bolo o niečo  emotívnejšie , ale ešte stále debata nepresiahla hranice dobrého vkusu. V dueli sa stretli Juraj Krúpa a Tibor Gašpar. Hoci Krúpu považujem za arogantného karieristu , a nesúhlasila som s ním v  názoroch na Ukrajinu, v niečom mal predsa len pravdu. Napríklad v tom, že koalícia od začiatku vládne pomocou právnických kľučiek. No to by ešte nebolo to najhoršie.  Krúpa správne poukázal na to, že Pellegrini sa pred týždňom vyjadril, že Hlas nebude súhlasiť s obchádzaním prezidentky pri voľbe šéfa SIS. A hľa, neprešiel týždeň a všetko je inak. Nuž, Peter, len aby si na takéto spôsoby nedoplatil sám , ak sa staneš prezidentom…Hovorí sa tomu bumerang. K Tiborovi Gašparovi- hoci nič nemôže ospravedlniť fakt , že práve jeho syn, známy to aktér z  poľovníckej chaty, má dostať takú dôležitú funkciu , musím povedať, že otec Gašpar v debatách vystupovať vie. Hovorí rozvážne, pokojne, presvedčivo   Dnes som pochopila, ako je možné, že na neho oligarcha Norbert Bodor ,ktorý si v minulosti sprivatizoval políciu, kričal.  Gašpar pôsobí  navonok submisívne,  je ideálnym terčom pre predátora. Na druhej strane  taký človek vie spriadať siete , vie byť servilný a veľmi vďačný. Fico veru  vie, koho si má vybrať za svojich najbližších spolupracovníkov. Nedá mi ešte nespomenúť  ten  nešťastný vývoz zbraní na Ukrajinu . Pred voľbami tam nemal ísť ani náboj , dnes Fico tvrdí, že na súkromný sektor vláda dosah nemá. Skoro som tomu uverila. Lenže poslanec  Krúpa ma vyviedol z omylu, pretože vraj máme aj také zbrojovky, v ktorých má štát veľmi silnú pozíciu a práve tie sa teraz  najviac podieľajú na vývoze munície k našim východným susedom. Takže…? Na záver som si nechala reláciu V politike na TA3. Tú som ani nedopozerala. Nedalo sa.  Dírer debatoval s ukrajinskou „odborníčkou“ . Takej zmesi demagógie, klamstiev , šírenia rusofóbie je snáď viac schopný už len herec a sluha národa   Zelenskyj.