Založ si blog

A predsa si ty moja mamička

( skutočný príbeh zo starších čias )

Darina sa šťastne usmiala , slastná spomienka zaplavila jej srdce túžbou  a pri predstave , že sa Jano vráti už zajtra domov, sa jej roztriasli nohy , až si musela sadnúť . Vystriem sa na chvíľku , do školy je ešte čas ísť ,  no a zajtra sobota! A potom ešte ďalšie dva dni voľna , dovolenka sa mi teraz teda zišla ako soľ. Na toto si musím vypiť , toto si zaslúži takú menšiu súkromnú oslavu, aj keď budem oslavovať len sama so sebou. Aspoň pohár  vínka si dám, a čo je na tom? Však v škole to na mne nikto nespozná , decká si už dávno zvykli , vidia ma občas so začervenanou tvárou , rozjarenú , ale v našej malej dedinke si zatiaľ nikto nesťažoval. Teda, raz predsa, ale utíchlo to , bola som na pohovore v riaditeľni a odvtedy si dávam lepší pozor. Všetko s mierou. Tieto myšlienky blúdia Darine  hlavou, no skutočnosť je iná. Samozrejme, že si celá dedina potichu šepká, že pani učiteľka chodí do roboty opitá , niekedy viac, inokedy menej, niekedy jej to na reči nevidno, iba deti, nad ktoré sa skláňa, zacítia pach alkoholu, ktorý sa ona snaží prekryť značkovou  ústnou vodou, ale deti aj tak neoklame. Horšie je , keď sa  jazyk začne sám od seba pliesť a v takej chvíli sa jej  podarí vypustiť z úst aj skomolené slovo. Na ruštine to ešte ide , tam dá žiakom kopu  cvičení a ona sa zatiaľ postaví ku oknu a pozerá do diaľky …väčšinou hľadí smerom na cintorín, ktorý je blízko školy…Problém nastane skôr  na dejepise, pretože na dejepise sú žiaci odkázaní viac na jej výklad. Keď už nevie kam z konopí a cíti sa pod psa,  vytiahne akúsi zaujímavú  knihu a poverí kohosi z triedy,  aby z nej čítal. Aj tomu sa hovorí kreativita. Vyučovacie metódy treba obmieňať.  Najväčší trapas zažila tesne  pred letnými prázdninami minulý rok. Mala  absťák, už druhý deň nič nepila, lebo práve v tie dni  bol Jano doma a ona sa bála… Triasli sa jej ruky, potila sa a nervozita v nej stúpala ako príval vody  a vtedy sa jej zazdalo, že susedkin Jakub,  šiestak, sa akosi posmešne usmial na spolužiačku a ukazoval hlavou smerom k nej. Taký bes do nej vošiel, podišla k nemu a o hlavu mu otrepala knihu, čo mal na lavici  a zúrivo jačala: Tak ty sa mi budeš vysmievať, neučí sa to, hlúpe to je, samé štvorky , ale na somariny to má hlavu! Veď ja ti ukážem, odpíšeš tridsaťkrát celú túto kapitolu , za trest! Samozrejme, že incident neostal bez patričnej odozvy, chlapcovi rodičia sa do školy prišli sťažovať nielen kvôli tomu otrepávaniu knihy na hlave , ale aj kvôli neprimeranému a doslova hlúpemu trestu, kto to kedy videl trestať žiakov ako za čias Márie  Terézie  a dávať im prepisovať kapitoly z učebnice!

Darina si veru nevytiahla šťastnú kartu od života. Narodila sa  do chudobných pomerov , otca ani nepoznala  a mamu si mala možnosť užiť iba krátko. Keď mala štyri roky, jej mama sa nešťastnou náhodou utopila v rieke za dedinou . Síce sa aj o nej  pošuškávalo, že v čase tragédie nemala úplne čistú hlavu , ale nakoniec sa celá záležitosť uzavrela ako nešťastná náhoda a nikto viac o jej matke v zlom nehovoril. Malý  čiernovlasý  okatý drobček mal však napriek všetkému šťastie aspoň v tom, že  nebohá žena nebola jedináčikom, mala dve sestry a jedna z nich, teta Hanka, si Darinku zobrala hneď po pohrebe ku sebe. Darina vyrastala v kruhu svojich príbuzných, spolu s deťmi svojej tety a necítila nijakú ujmu ,  necítila nikdy , že vyrastá vlastne ako sirota. Keď dospela, jej veľkou túžbou bolo stať sa učiteľkou , a tá túžba sa  splnila. Život jej pomaly začal prihrávať  lepšie karty , dokonca prežila  veľkú lásku. Jano bol miestny dedinský chlapec, o päť rokov  mladší ako ona. Keď si ju prvýkrát k sebe vášnivo privinul, a v jeho náručí sa  taký drobec ako ona strácala , pomyslela si: takto vyzerá šťastie. Zobrali sa a z ich lásky sa onedlho narodil synček Janko. Prvé roky si mladí manželia užívali svoje tiché šťastie , no potom odrazu Jano zatúžil po kariére, nebol spokojný s tým, že Darina  požívala ako miestna učiteľka určitú vážnosť a on  bol iba obyčajným robotníkom. Tak sa zapísal na politickú školu, vstúpil do komunistickej strany a začal študovať v Prahe.

Darinino trápenie začalo  asi v polovici Janovho štúdia , keď mal  ich  syn Janík  osem rokov .  Raz keď bol Jano práve doma,( z Prahy chodieval  dvakrát do mesiaca  cez víkend) , oznámil svojej žene, že uvažuje o tom, že predsa len dvakrát do mesiaca je veľa …stačí raz, čo na tom, Darinka,  veď to už dlho nepotrvá,  už to nejako musíme doraziť, doklepať ,  školu onedlho dokončím a potom už som tu nastálo . Túto pesničku počúvala a musela uznať , že má v čomsi  pravdu, hádam už tie dva roky dajako vydržím a potom bude dobre. Jano bol práve na návšteve u svojej matky, ktorá bývala  o pár domov ďalej, keď zazvonil telefón, Darina zdvihla  a v  telefóne sa ozval ženský hlas: – Je Janko doma?- Kto volá? – Spolužiačka zo školy , vravel, že sa vráti skôr, že sa budeme pripravovať na skúšky, viacerým veciam na prednáške som nerozumela  a on mi sľúbil, že mi to vysvetlí, tak som sa len  chcela opýtať…Nie, nebola žiarlivá, hoci jej nepadlo najlepšie, že ku nim domov vyvolávajú cudzie ženy, Jano má rodinu, malé dieťa.  Keď sa vrátil domov a povedala mu o telefonáte, iba sa zasmial: Jeej,  tieto baby, všetky by pomaly chceli aby som im vysvetľoval, čo nepochopili na prednáške…zasmial sa ,ale v nej ostalo akési podozrenie , hoci jej priamo pozeral do očí . No o pol roka , keď jej oznámil, že už bude z Prahy chodiť domov  iba raz mesačne, lebo ho cestovanie dosť zaťažuje a nevie sa sústrediť na školu, ktorú musí dokončiť ,jej už do očí priamo nepozeral a keď sa ho opýtala, ako sa má jeho spolužiačka, len  vyhýbavo zamrmlal, že dobre  a uhol pohľadom …jej ženská intuícia jej však navrávala, že si našiel milenku , nepátrala, ale  bola si istá, že jej pocity sú správne. Od tej chvíle sa  už  nedokázala tešiť z jeho návratu tak ako predtým, už mu neotvárala vášnivo svoju náruč a medzi manželov  sa začalo vkrádať napätie, nedôvera , rozdeľovali ich  nevypovedané veci. V tom čase otvorila prvú fľašu vína,  ktorú vypila osamote, konečne sa jej čiastočne  uľavilo  a zistila, že pohár vína , neskôr tvrdý alkohol naozaj pomáha zabudnúť .  Tesne pred Vianocami došlo v ich rodine k veľkej tragédii.               

Janova sestra Iveta  bola so svojím životom veľmi nespokojná . Spolu s bratom vyrastali v rodine bez otca   , kde pevnou rukou vládla nad nimi ich až priveľmi  autoritatívna   matka, ktorej sa dedinčania báli  kvôli jej ostrému jazyku. Veru, s Hanou sa neoplatí hádať sa. To vedeli všetci. Kým boli deti mladšie, ochotne sa despotickej  matke podriaďovali, k prvej vzbure došlo, keď si Jano  došikoval domov  budúcu učiteľku Darinu .  Matka mu síce dávala najavo, že nevesta nie je podľa jej gusta, bola by si priala inú – bohatšiu , nie o päť rokov staršiu. A ešte k tomu sirotu . Ale Jano vtedy prvýkrát dokázal, že sa vie matke vzoprieť , jednoducho Darinku som si vyvolil a bude mojou ženou. Tak sa  matka postupne upokojila a po čase na neveste začala nachádzať aj dobré stránky a o tých horších nemienila s nikým debatovať.  Jej syn nie je trkvas,  on si predsa vybrať ženu vie! A nie hocijakú!  Po narodení vnúčika stará matka  ešte viac zmäkla…aspoň to jedno vnúča budem mať, keď lekári mladému páru už ďalšie dieťa neodporúčali… A odrazu  jedného krásneho dňa jej obézna dcéra Iveta , o ktorú v živote nijaký chlap nezavadil   , aspoň tak si myslela, oznámila: Mama, ja budem mať dieťa.- A kto je otcom? – To nie je dôležité, otec neexistuje…skutočne sa nič viac nepýtaj, jednoducho ho niet…Ako Ivete rástlo brucho, tak sa zväčšoval aj nádor na pečeni , o ktorom nikto nevedel , a  len čo sa malý Peter narodil , ani nie do mesiaca ostal úplnou sirotou…

Či sú niektoré rodiny prekliate? -občas prebehlo Darine mysľou . Moja mamička zomrela , moja švagriná takisto zanechala po sebe malého synka. Ja som nepoznala svojho otca a môj  Petrík nepoznal otca ani mamu… Nebolo vôbec pochýb o tom, že malý Peťko bude mať dvoch milujúcich rodičov. Darina si malé bábätko zobrala ku sebe a chlapček vyrastal v rodine so starším bratom, ktorého zbožňoval. A bolo to vzájomné.  Rešpekt voči nej v dedine trocha stúpol , skutočne sa snažila byť chlapčaťu tou najlepšou mamou. Ani ju nenapadlo, že Peťo nie je jej vlastný. Bol jej. A jej mužov. Ich krv.  

A dnes má Darina svoj šťastný deň. Je  piatok, odučím si svoje hodiny, vrátim sa domov , okúpem sa, umyjem si vlasy  a čosi napečiem. Janov obľúbený metrový koláč. Začneme odznova. Viem, staré rany sa tak rýchlo nezahoja. Ale život musí ísť ďalej, bez odpúšťania nemôžeme pokračovať. Viem, že si mal milenku, možno aj dve…viac ich asi nebolo, poznám si ťa predsa. Viem, že si mi bol neverný, hoci predpokladám, že skôr fyzicky ako psychicky, no a čo? Nie si jediný. Ale ja ťa prijmem späť s otvorenou náručou. Už si skončil školu , čosi znamenáš. Rozhodol si sa napokon, že sa vrátiš na Slovensko, tak si dajme šancu. Máme dve deti, dvoch krásnych zdravých chlapcov , ktorí nás ľúbia a potrebujú obidvoch rodičov. A že pijem ? No a čo, áno, doparoma, asi som ozaj už na alkohole závislá… Zatiaľ som nemala odvahu a ani silu s tým niečo robiť, ale teraz sa aspoň pokúsim… ak budeš stáť pri mne…Teraz je pre mňa najdôležitejšie , že si sa vrátil, že sa vraciaš ku mne. Do nášho spoločného domova. Do domova našich detí. A to, čo sa dnes stalo, mi dáva silu znova vykročiť – hádam po tej správnej ceste. Dnes má Darina šťastný deň, balvan jej spadol zo srdca, jeden z problémov, čo ju dlhodobo  kváril, sa práve  podarilo vyriešiť. Keď si zobrali k sebe malého Peťa,  s Janom sa dohodli , že mu nič nepovedia o jeho matke a  o tom, ako sa narodil. Nechajú to na čas, keď bude dosť veľký, aby pochopil. Teraz si už  obaja boli takmer istí, že  Iveta pravdepodobne o svojej chorobe vedela a chcela dať smrti možno  facku tým, že umožní  novému životu, aby v nej vzklíčil a vyrástol.

 Peťko je šťastné dieťa, milované, chcené, rozmaznávané mamičkou, otcom, a aj starším bratom.  A starká , ojojoj, k tej chodí Peťo najradšej, starká má na dvore husi, kačky, v maštali ovečky , nedávno objavil malé mačiatka. A ako rád chodí do škôlky ! Tam sa môže do sýtosti hrať a zabávať  s Olinkou ,  aj dnes jej doniesol ukázať svoje nové hračky  , ponúka cukrík, kúsok čokolády, ktorý si pre ňu odložil …je totiž tajne  zamilovaný…Olinka má také krásne vlasy , múdre chápavé očká.  S Olinkou spolu šantia, vystrájajú , keď sa  tu spolužiak Paľo ,ktorému sa Olinka takisto páči, odrazu  len vopchá medzi nich a zlostne Peťkovi zasipí pri tvári: Aj tak si pankhart, nemáš mamu ani otca …- Nemám mamu ani otca? Peťko sa zarazí, možno iným by sa do očí tlačili slzy, veď je hrozné v tomto svete byť bez rodiny , ale jemu to príde také absurdné, smiešne. -Ja že nemám rodičov? Moji rodičia sú najlepší na celom svete!  Moja mama je učiteľka! Ty mi závidíš Olinku, ale ona sa  s  tebou nechce hrať! – A Peťko sa  vrhne  zúrivo na Paľa. Darine volali zo škôlky ,  aby si prišla po Peťka, že sa v škole pobil… Keď  si vypočula od učiteľky ,čo sa stalo, ani nezaváhala. Mali sme to urobiť hneď, mali sme  vedieť, aké dokážu byť deti kruté  a nečakať, kým bude väčší.  Aj malé dieťa dokáže pochopiť , ak sa mu vec podá správnym a primeraným spôsobom. Teraz ho vedie na cintorín , ktorý je hneď vedľa školy. Zvláštne  miesto veru vybrala obec na stavbu  , ako vždy aj teraz jej prebehlo  mysľou. Škola tesne veľa cintorína… zakaždým keď učím, vidím z diaľky cez okno hroby . A tam kdesi leží aj moja mama, moja švagriná,  Peťkova matka. Keď zastali pred Ivetiným hrobom, čupla si k nemu a objala ho. Pevne ho chytila a pritisla  k sebe. Pohladkala ho po tváričke , pofúkala boľačku pod očkom , ktorú utŕžil  v bitke, keď statočne bránil česť svojej rodiny.  Aha, Peťko, tu leží tvoja mama , keď si sa narodil, ona bola veľmi chorá, a odišla do nebíčka.  Ale mala ťa rada, veľmi ťa ľúbila , tak ako ťa ľúbime aj my. Chceli sme ti to  povedať , len sme si na to nejako nenašli čas. Budeme sem spolu chodiť a nosiť mamičke kvety…   

Peťko pozerá neveriaco na hrob , skúma  fotku mladej ženy na náhrobnom kameni  a potom sa pozrie na tú, ktorá mu číta rozprávky, hrá sa s ním , túli si ho ku sebe pred spaním,  nosí mu čajík, keď je chorý,  dáva mu pocítiť, čo je láska,  privinie  sa k nej a povie: .- Dobre. Budeme  sem chodiť.  Ale aj tak ty si moja mamička…-Darina neplače, usmieva sa. Tak je to dobre, už to má za sebou. -Áno som. Som tvoja mamička.

  

Ukrajina-nevďačný spojenec. Kto bráni mierovým rokovaniam?

08.10.2024

Je jasné, že Ukrajina prehráva a že príde o územia. Už si to nechcú pripustiť len skalní fanatici. Isté je, že doplatila na neochotu rokovať , na diktát zo strany USA a UK. Najnovšie sa ukazuje, že pes bude zakopaný aj inde. Už aj britský denník Financial Times písal o tom, že na Ukrajine pribúda extrémistov, radikálov, nacionalistov , fašistov. Takže už to nie je len [...]

Poďme diskutovať, nie zakazovať. Je Republika pravicová či ľavicová?

06.10.2024

Najľahšie pre totalitný režim je zakázať. Mali sme tu už zakázané weby , ľudí , ktorí prišli o prácu. O tú napokon môžete prísť hocikedy, ak váš názor veľmi vybočuje z oficiálne razenej línie. Tak to bolo za minulých vlád a výnimkou určite nebude ani tá súčasná. Ak nie ste sympatizantom tej správnej strany , nechráni vás ani status dobrého odborníka. [...]

Huliakovčina a fašizmus

28.09.2024

Božena Slančíková Timrava vo svojej dobe prenikavo videla, nebojácne písala, a preto to nemala ľahké. V poviedke Ťapákovci dokonale vystihla mentalitu časti Slovákov žijúcich na vidieku. Odvtedy sa u nás udomácnil pojem ťapákovčina- to jest zaostalosť, zápecníctvo, lenivosť, obmedzenosť. Žijú aj dnes Ťapákovci? Určite, a nielen na Slovensku, samozrejme. Takých tých [...]

Putin

Všetko pre Putinovu vojnu. Rusko škrtá v zdravotníctve miliardy, aby bolo na guľky

08.10.2024 22:56

Projekt na opravu 6 400 polikliník a nemocníc či nákup 13 000 sanitiek za 121,2 miliardy rubľov sa v roku 2026 škrtne na nulu.

Leopard 2

Švédsko sa poctivo pripravuje na vojnu. Obyvateľom posiela 31-stranovú brožúru prežitia

08.10.2024 22:15

Publikácia s názvom "Ak príde kríza alebo vojna" obsahuje ponaučenia z ruskej invázie na Ukrajinu.

odtlačok prsta, Interpol, identifikácia

Interpol si nevie rady a obracia sa na verejnosť pre 46 odložených prípadov

08.10.2024 21:18

Ženy boli zavraždené alebo zomreli za podozrivých či nevyjasnených okolností.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz

Kontroly na hraniciach budú ešte veľmi dlho, vyhlásil kancelár Scholz

08.10.2024 20:20, aktualizované: 23:33

Musíme mať možnosť si vybrať, kto k nám príde," dodal kancelár. Zároveň zdôraznil, že Nemecko potrebuje prisťahovalcov kvôli nedostatku pracovnej sily.

luna5

Len ďalšia Blog - Pravda stránka Kto dáva mojim perám úsmev, dáva môjmu srdcu život.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 376
Celková čítanosť: 1569369x
Priemerná čítanosť článkov: 4174x

Autor blogu

Kategórie