Včera som v jednom blogu naďabila na zaujímavý dialóg medzi dvomi diskutujúcimi. Jeden z nich spomínal na covidove časy ako na časy hrozného teroru ,napísal, že prežil smrť blízkych ľudí, ale tak zle ako v dobách matovičovských sa nikdy necítil a dokonca celé obdobie covidu prirovnal k pobytu v Osvienčime. Ten druhý mu oponoval , že je rozmaznaný hysterický fracek: „Mal si prácu, mal si kde bývať , kde spať , mal si čo jesť až na malé obmedzenia (zatvorené niektoré podniky) si mohol chodiť, kam si chcel.“ A dodal, že jediným problémom dotyčného bolo , že nemohol chľastať v krčme, ale iba doma.
Všimla som si aj iné blogy, ktoré sa vracajú do týchto čias , zrejme to súvisí s najnovšími aktivitami vlády zo strany SNS. Pre mnohých ide o zvlášť citlivú tému aj vzhľadom na nápad o povinnom očkovaní. V časoch covidu ľudia prežívali extrémne situácie a ich emócie boli rozbúrené na najvyššiu možnú mieru . Ľudia sa báli o svoje životy a pred očami im zomierali milované bytosti. Bola to pasca hlavne pre tých svojhlavých , ktorí sa za nič na svete nechcú podriadiť pravidlám spoločnosti, ak si myslia, že sú nesprávne nastavené. Do toho ešte trnavský blázon a neschopná vládna suita tieto pravidlá neustále menila. Ja osobne som toto obdobie až ak zle neprežívala, bola som síce väčšinou zavretá doma, ale nenudila som sa , akurát som hodne utrpela finančne. Isteže, aj mňa obťažovalo nosiť rúška. Viem, že covid bol naozajstnou pliagou, nebola to len obyčajná chrípka, ale to by pochopil len ten, kto sa v živote už dusil . Stále sa vynárajú aj otázky typu: Priniesli väčší počet nakazených testovačky , pri ktorých stáli ľudia v rúškach v istých rozostupoch alebo ľudia z davov na mítingoch , ktorí rúška nosiť odmietali ,či tí zo slávnych oravských svadieb ? Alebo hádam tí, ktorí sa ako aj môj sused tajne stretávali a spoločne popíjali za zvukov gemerskej ľudovej piesne Pálenôčka, to je stvora, to môj doktor, keď som chorá a potom skutočne doma ležali vo vysokých horúčkach ? Toto obdobie nepatrí ešte k dobám dávno minulým, a teda ho ešte nemohol preveriť čas. Preto si myslím, že je priskoro určité záležitosti hodnotiť. Napríklad moje známe- lekárky- mali a dodnes majú na očkovanie rozdielne názory. Ak sa teraz vyskytujú prípady údajných následkov po očkovaní, ja pripúšťam , že je to možné. No sama poznám aj ľudí neočkovaných, ktorí si po prekonaní covidu so sebou nesú ťažké následky. Posledné rozhovory so známymi mi ale skôr potvrdzujú predpoklad, že po podaní vakcíny mali nežiaduce účinky skôr ľudia s oslabenou imunitou alebo nejakým skrytým ochorením, ktoré následne vakcína mohla spustiť. Aj tak ale zatiaľ prevažujú tí, ktorí si následky nesú po prekonaní tejto choroby ako po očkovaní. Čítala som jeden dobrý rozhovor s istou českou lekárkou, ktorá sa venuje alternatívnej medicíne a dala sa očkovať. Povedala, že ide o mentálnu záležitosť , ide o to, čo si pripustíme. A že v tom prípade je úplne jedno, či ste alebo nie ste očkovaní. Možno sa tento názor niekomu páčiť nebude, ale aj o tom je tolerancia. A tá bola veľmi naštrbená práve v časoch , keď nás tu ohrozovala nákaza . Slováci skúšku z tolerancie podľa mňa nezložili. A to tak z jednej ako aj z druhej strany. Čas nám však určite dá príležitosť to napraviť, tak to už proste chodí. No či tú skúšku zvládneme, to neviem.