Milujem Daga Daniša a verejne sa k tomu priznávam. Už sú však za mnou časy nezrelých dievčenských lások ku rôznym filmovým hrdinom. Daga milujem zrelou láskou , preto ho rada dožičím jeho rodine a ako spieva Vašo Patejdl Len z diaľky sa na neho budem dívať. Možno sa raz s Dagom aj stretnem. A dá mi autogram. Od neho ho prijmem radšej ako od takzvaných celebrít. Daga nemám rada preto, že jeho meno sa mi spája s krásnou severskou trilógiou Večne spievajú lesy. Mám ho rada pre jeho úžasný štýl, pre schopnosť spájať vysoké a nízke tóny, tak, že mu rozumie každý . Pre mňa je Dag hrdinom našej doby. Obdivujem ho a vážim si ho, lebo je do istej miery nástupcom Kuciaka. Dag patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská žurnalistika vyprodukovala. Má kritické myslenie, nadhľad , a hlavne, je nepodplatiteľný. Vždy napíše, ak je niečo sladké a takisto napíše aj ak niečo poriadne zapácha. Dag nemá problém presne a úderne pomenovať problém pravým menom. Nemá problém nazvať progresívcov prepálenými aktivistami a novodobými zväzákmi s tendenciou napodobňovať fašistické metódy. Nemá problém napísať , že Spojené štáty sa v rámci NATO správajú nátlakovo, vyžadujú poslušnosť členských štátov a nerešpektujú ich rozhodnutia. A že americká politika po Majdane a prevrate viedla k vojne Kyjeva s proruskými separatistami o východoukrajinský Donbas a následne viedla aj k vojne Ruska proti Ukrajine a že európske krajiny sú ako ovce nútené poslušne nasledovať Spojené štáty. Dag nemá problém napísať, že ak ukrajinského nacionalistu Zalužného vystriedal poslušný Zelenského pešiak, je to dobrá správa pre ukrajinského prezidenta Zelenského a pre jeho západných spojencov, ale pomerne zlá správa pre Ukrajincov. Pretože Zalužnyj šetril živou silou a Západ tlačí na pokračovanie vojny a plnenie bojových plánov za akúkoľvek cenu (aj za cenu vykrvácania Ukrajiny).
Rada čítam aj jeho komentáre týkajúce sa našej vnútornej politiky. Najnovšie napísal, že:“ Robert Fico už nijako neskrýva, že vníma politiku ako pokračovanie vojny inými prostriedkami. A stráca pri tom posledné zábrany. Z trestne stíhaného advokáta Paru urobil svojho poradcu. Celou silou pretláča zmeny trestného práva, ktoré chránia krky oligarchov. Najnovšie posiela do vedenia tajnej služby trestne stíhaného Gašpara. Robí to nepriamo, cez jeho syna. Tajná služba má patriť stíhanému Gašparovi. A tým aj stíhaným oligarchom bödörovcom, pre ktorých roky pracoval. Tajná služba je pre bödörovcov a pre ďalšie stíhané postavy z radov „našich ľudí“ mimoriadne dôležitá. Gašpar a Bödör sú stíhaní za to, že si po roku 2016 sprivatizovali vedenie polície a NAKA. Bödörovci si z polície urobili súkromný biznis. Používali ju na ochranu svojich ľudí. Alebo na stíhanie a vydieranie rivalov. Slovom, zneužívali moc.“
Dag ďalej píše, že drsné spôsoby Fica v personálnej politike ukazujú, ako radikálne sa za posledné roky zmenil. Fico mal vždy tvrdý, provokačný slovník zameraný na jadro svojich voličov, no pri reálnom výkone moci bol donedávna opatrný a pragmatický. Roky bol majstrom v tlmení konfliktov a udržiavaní balansu – vo vlastnej strane, v koalícii, vo vláde a napokon aj v spoločnosti. Problémové osoby a oligarchov držal v úzadí. Dnes to už neplatí. Skompromitované a trestne stíhané postavy nápadne vysunul na volebnú kandidátku strany, po voľbách do tímu poradcov a do vysokých štátnych funkcií. Hra na dvojakú tvár sa na tomto fronte skončila. Fico spolu s trestne stíhanými zástupcami oligarchov prepisuje pravidlá hry. A nijako to neskrýva.“
Píše však aj o opozícii. „ Matovičovi a Lipšicovi ľudia usúdili, že treba plniť sľuby a posadiť Fica za mreže. Prišiel návrh na väzobné stíhanie Fica. Lenže – nebolo to ani za korupciu, ani za rozkrádanie štátnych financií. Na vyšetrenie týchto podozrení Lipšic ani čurillovci nemali schopnosti. Išli na to hlúpou skratkou. Fico mal ísť do väzby len za to, že sa zaujímal o Kiskovu daňovú kauzu, ktorá vraj bola podľa špeciálnej prokuratúry vykonštruovaná. Aby bolo možné Fica stíhať väzobne, vymyslela sa legenda o „zločineckej skupine“ zameranej na Kisku. Jednoducho: Fico mal ísť do väzby za to, čo robili aj Matovič a jeho ľudia. Za to, že ako premiér sa zaujímal o kauzy opozície a ich vyšetrovanie.“
Dag ďalej píše, že pre Fica je od roku 2022 politický boj zároveň existenčný boj. Preto po voľbách zahodil masku. Naplno zariaďuje ochranu pre seba a svojich ľudí. Najsmutnejšou časťou Dagových konštatovaní je tá o radikalizácii voličov. Napísal: „Ale takisto sa zradikalizovali aj voliči. Spoločnosť. A na oboch koncoch spektra. V oboch táboroch, vládnom aj opozičnom, majú hlavné slovo fanatici. Malou útechou by mohlo byť, že sa to nedeje iba na Slovensku. Únavu systému, krízu a táborovú radikalizáciu môžeme vidieť v celom západnom svete.“
Toľko Dag a ja sa pýtam: Aký sme teda vlastne národ? Zdá sa, že momentálne taký, ktorému chýba stred. Alebo aspoň viac toho stredu. Už starí Číňania vedeli, že ak sa človek v ktorejkoľvek oblasti od neho odchýli, vzniká problém. A čím sa viac sa odkláňa doprava či doľava , tým je to horšie. A nebezpečnejšie.