Svoj prvý blog v Pravde som venovala práve téme zneužitých a znásilnených…detí, žien, skrátka obetí. Napísala som v ňom: „Sme citliví na svoje majetky , no nie sme dosť citliví na ľudskú dušu. Až dovtedy, kým sa problém nedotkne priamo nás alebo našej rodiny či našich blízkych. Ponížené obete mlčia, boja sa, hanbia sa a svoju traumu si nesú hlboko v sebe –skrytú, zatlačenú možno do podvedomia , no ona časom vypláva na povrch. V podobe pokazeného života, problémov rôzneho typu predovšetkým v partnerských vzťahoch. Je to celoživotná trauma, jazva na duši. Trebárs krádeže, daňové podvody, sprenevera…odsúdeniahodné, ale čo je to v porovnaní s trvalými ranami na dušiach, ktoré navonok nevidno? Neuverí , kto neprežije na vlastnej koži alebo tento typ bolesti neprežíva s blízkou osobou. Zneužívanie a znásilnenie nie je jednorázovým aktom , nejde len o fyzické ublíženie, ide o útok na samotnú podstatu osobnosti, človeka , útok na jeho slobodu. Som za to, aby sa tresty za znásilnenia a za zneužívanie detí a žien vyrovnali trestom za vraždy. Sú to vraždy ľudských duší.“ Čo nám to vlastne koalícia teraz predviedla? Čo dokázali prijatím skrátenia premlčacej doby pri znásilnení o 10 rokov? Nie, nepriblížili sa takto vyspelým okolitým štátom, ale napľuli ženám priamo do tváre. Týmto nerozumným skutkom spochybnili aj mnohé ďalšie, ktoré sme mnohí prijímali s dôverou a právom navŕtali chrobáka do hlavy tým, ktorí sa protestov na námestiach nezúčastňovali. Nehovoriac o tom že takto koalícia vôbec nepomohla prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu. Môžu si obhajovať nový trestný zákon, ako chcú, súhlasiť možno akurát s tým, že páchateľov ekonomickej trestnej činnosti netreba v prvom rade zatvárať do väzenia. Cieľom vraj má byť väčšia aktivita policajtov pri vyšetrovaní prípadov znásilnenia. Iste, odôvodniť sa dá všeličo. Minister Susko včera povedal, že v minulosti verejné popravy neslúžili ako prevencia, pretože ak niekomu verejne odťali ruku, v dave zatiaľ veselo vreckári okrádali prítomných. A teraz by nám chcel minister nahovoriť, že ak sa skráti premlčacia doba, ženy budú aktívnejšie nahlasovať znásilnenia? Kto sa z tých tam hore čoho bál, že si prijatie takéhoto humusu vybavil? Vedia si vôbec muži predstaviť, čo cíti znásilnená žena? Aké je to ponižujúce, aký strach a hanbu často zažíva? Vedia, že mnohé detské obete akt zneužitia tak hlboko potlačia do podvedomia, že až po rokoch napríklad aj za pomoci psychológov vyjde pravda najavo? Hanba koalícii , hanba Ficovi, Suskovi , hanba všetkým, ktorí sa pod takýto humus podpísali!