Sladká Marcinková proti rozumnému Kaliňákovi

28. januára 2024, luna5, Nezaradené

V detstve som mala takú jednu čudnú vlastnosť. Keď som sa pozrela na ľudí, pripomenuli mi nejaké predmety alebo jedlo. Od toho sa odvíjali aj moje sympatie k nim. Napríklad niekto mi pripomínal nôž a skutočne, neskôr som zistila, že ide o značne ostrého človeka. Niekto mi pripomínal čaj , takže na mňa pôsobil upokojujúco. Nuž, každý z nás je nejaký. Poslankyňu za SaS Marcinkovú som si až do dnešného dňa prakticky  nevšímala. No po pozretí debaty na STV1  O päť minút dvanásť som sa na čas preniesla  opäť do svojho detstva . Marcinková na mňa pôsobila ako veľmi  sladký cukrík, od ktorého sa kazia zuby. Pohľad na ňu bol príjemný, až do chvíle, kým nezačala hovoriť. Niežeby bol jej prejav nekultúrny, práve naopak. Bol však slniečkársko naivný. Nedávno som sa  v inom blogu kriticky vyjadrila o Robertovi Kaliňákovi. Dnes u mňa Robo  zabodoval . V debate s poslankyňou viedol na celej čiare. Milučká pani  Marcinková sa darmo snažila  vyvrátiť fakty, s ktorými prišiel.  Najnaivnejšie bolo jej tvrdenie o Rusoch, ktorí po dobytí Kyjeva už budú priamo našimi susedmi , preto treba Ukrajine  pomáhať za každú cenu zvíťaziť. Nuž, typická rusofóbia v priamom prenose. Kaliňák  sa vyjadril  „Bez ohľadu na to, ako sa konflikt skončí, Ukrajina bude mať vždy hranice s Ruskom. Nevysťahuje sa. Mierová snaha je to, čo najviac potrebuje. Keďže situácia je na fronte  zamrznutá, treba začať  hovoriť o mierových rokovaniach.“ Takisto sa pýtal , či ozaj Marcinková  verí  vo víťazstvo Ukrajiny a že sa Ukrajina vráti do hraníc  z roku 1991.  Marcinková nedokázala na jeho otázku odpovedať. Z dnešnej debaty som si odniesla ešte jeden poznatok.  A síce, že som sa mýlila v moderátorke Jančkárovej. Doteraz sa mi zdalo, že jej kritici nemajú pravdu, lebo v debatách vystupuje korektne, hoci má svoj názor. Po dnešku si to už nemyslím. Jančkárová  značne nahrávala Marcinkovej , skákala Kaliňákovi do reči , až ju musel upozorniť , že by rád dokončil myšlienku. Nakoniec som si uvedomila , že  aj Jančkárová mi pripomína niečo sladké,  ale falošné, čo síce chutí ako med , ale je v skutočnosti jedom.