V časoch socializmu, teda v už pomerne ďalekej minulosti bol Západ pre mnohých ideálom demokracie , spravodlivosti a blahobytu. Ako všetko , čo vidíme len z diaľky a čo tajomno okoreňuje a dodáva mu na príťažlivosti. Tam smerovali naše pohľady. Boli to naivné predstavy a aj západniari ich mali o nás. Pokladali nás za ľudí ,čo pomaly žijú ešte v dobe kamennej. Pritom každá zo strán, my aj oni mala svoje pre a proti. Dnes sa už veľa hlavne mladých ľudí hrdo hlási k Západu .Staršia generácia však vie, že to nie je ten vysnívaný Západ, že je to Západ pokrivený . Keby ľudia z rokov 70.tych mali možnosť vrátiť sa naspäť, naozaj by túžili kráčať smerom k Západu? Chceli by kráčať do čias progresívnych, genderových , do čias ekologického a genderového teroru , do čias teroru menšiny voči väčšine , do čias, keď sa presadzujú neprirodzené veci? Keď sa narúša klasická rodina? Do čias bezdomovcov , atentátnikov , ekonomickej neistoty? Neobstojí ani argument , že teraz predsa máme slobodu slova a vtedy sme ju nemali. Ozaj? Ozaj si môžete povedať na plné ústa svoj názor a ostať naďalej v zamestnaní so šéfom, ktorý ho má úplne odlišný? Čítala som, že v poľštine sa západ povie zachód . Aké je to výstižné! A výstižne sa vyjadril aj bývalý poradca Zelenského Arestovyč . Dnes je Arestovyč na Ukrajine na zozname zakázaných , lebo patrí medzi tých, ktorým sa otvorili oči. Síce sa to nestane, ale nemá pravdu ,ak tvrdí, že Ukrajinci a Rusi by mali rokovať o mieri a potom by mohli spoločne zažalovať Západ , ktorý blokoval mierové rokovania v marci 2022 a podporoval zabíjanie medzi slovanskými národmi?