Na rôzne témy

(skutočný príbeh- 2. časť)

Áno, skutočne výstižné, pomyslí si Zuzana , keď  prvýkrát počuje  slovo eurosiroty. Chudery sme my a aj naše deti. Ako to ,že  v susednom Česku nechodia takto ženy  zarábať do zahraničia? Môj syn žije už pár rokov  v Prahe  a aj od neho viem, že je tam veru iná situácia. Lepšie možnosti, vyššie platy. Tu na Slovensku je to úplná tragédia. Len utekať odtiaľto.   Zuzana má smolu , smolu  oveľa väčšiu ako majú iné ženy.  Hovorili mi síce, že si za ňu môžem aj sama , ja si to uznávam, ale aj tak som si  hádam až taký osud nezaslúžila, myslí si často a zvlášť v poslednej dobe.   S prvým manželom sa rozviedla už dávno,  bol veľmi mladý a potreboval si ešte užiť. Ale inak by im to bolo klapalo, veď aj teraz po rokoch, ak sa niekde stretnú, iskry lietajú a erotické napätie sa okolo nich vznáša, každý z ich okolia to cíti a pár ľudí jej to už aj povedalo.  Zostal jej po ňom syn , ktorý teraz žije v Prahe spolu so ženou a malým chlapčekom.  Druhý partner ,druh, ach, to bol  psychopat, neskoro to zistila , roky sa vedel pretvarovať , manipuloval , klamal ju a psychicky týral. Denným ponižovaním dosiahol, že si prestala vážiť samu seba a prestala si úplne veriť. Vlado bol ten najmúdrejší , najskúsenejší a ona bola iba hlupaňa , ktorej úlohou bolo pánička obskakovať a obšťastňovať kedykoľvek si to zmyslel. A ešte keď mu napokon prišla na dlhoročnú neveru s najlepšou kamarátkou, začudovane  jej hľadel sústredene  do očí , akoby ju chcel zhypnotizovať ,  a spýtal sa nevinne: -Ja že som ťa nemiloval? Veď  keby  som ťa nemiloval, nemal by som na teba ani chuť.  Veď som vás mal niekedy obidve v ten istý deň, tak keby som ťa nebol miloval, nebol by som ťa ťahal do postele, ona  by mi bola stačila. Zuzana sa aj teraz striasa pri spomienkach na tohto  svojho expartnera , po ktorom jej zostala  pamiatka, dcéra  Bibiána.  A ešte dlhy, velikánske , také,  že prišla o byt , exekútor jej klopal na dvere pomaly každý deň a ona musela chtiac  nechtiac opustiť deti, ktoré milovala a vydala sa zarábať  do zahraničia.  Už takmer pätnásť  rokov  s určitými prestávkami pracuje v Rakúsku , pochodila zopár miest , naučila sa perfektne po nemecky a mala šťastie na pomerne slušných ľudí. Ale posledné dva roky ju prenasleduje smola.  Najprv  dedko, čo jej umrel v náručí. Potom teta, ktorá pár dní po jej  nástupe   takisto skonala  len s tým rozdielom, že pri poslednom výdychu boli prítomní aj jej príbuzní.  A teraz je pri Helge. Helga  je to najhoršie,  čo ju mohlo postretnúť.  Helga jej nedá ani dýchať, len čo si Zuzana splní svoje povinnosti  a chce sa trocha venovať sebe a dať si chvíľu relaxu, Helga už besne vyzváňa. Ani len cigaretu mi nedožičí, a ak obedujem a  neutekám, len čo zazvoní , vystrája, reve na celú ulicu a ak nechcem, aby mi sem dobehli policajti , musím  aj prestať jesť a bežať  ku nej .  A väčšinou chce samé hlúposti, napríklad aby som jej poškrabala nohu, ktorá ju svrbí. Akoby to nepočkalo , kým doobedujem. Zuzana vie, že Helga to robí naschvál, vycítila v nej submisívnu bytosť , ktorá so sebou nechá kývať. To isté cítil Vlado,  tak si ku nej dovoľoval.   Stokrát už prebrala v duchu všetky scenáre , čo ďalej, no riešenie  stále nenachádza.  S Helgou sa žiť nedá, no bez nej nateraz takisto nie. Inú rodinu už Zuzana ani  nemá odvahu hľadať a tu je aj dobre platená , práca  nie je  fyzicky namáhavá a nočné už by nezvládla.

Po rozchode s Vladom žila istý čas s Bibiánkou  u rodičov . Zadlžená až po uši  mohla byť rada ,že  majú s dcérou aspoň nejakú strechu nad hlavou, Neskôr však jej otec zomrel  a chamtivá sestra  spracovala matku, takže s malou  skončili v pivničných priestoroch. Keď  Bibiana  prichádzala do puberty, daň  za to, že mama nebola doma a chodila robiť do Rakúska , sa začala zvyšovať.  Dievča sa rozpilo a len tak tak že sa nedostalo ku drogám. V sedemnástich porodila dcéru . A po otcovi zdedila psychické  problémy. Pretože až neskôr sa Zuzana dozvedela, že Vlado trpel schizofréniou. Ale jej to bolo jedno, už ho nijako nechcela ospravedlňovať. Bibiana  otvára dvere a víta matku. Tá sa na  ňu mlčky podíva, už nevládze ani rozprávať, taká je unavená z cesty.  Je rada doma , no tie dva týždne  ubehnú ako voda , nestačí si ani oddýchnuť a už ju opäť „víta“ Helga… Zuzana pozrie a vidí – Bibiana má zase tie svoje depresie.  Potetované ruky a ďalší piercing , všimne si mama ustarostene. Odkiaľ  na to berie peniaze?  Nepracuje nikde, dokončila s problémami základnú školu. A pritom nie je hlúpa. –Čo ťa zase začal Milan dotovať? –opýta sa dcéry. –Vie,  že Biba  je na peniaze a pre ne urobí takmer všetko. – Mami, Milan sa mi hnusí, (toto už počula najmenej desaťkrát), nemôžem s ním ani spávať , ale keď on nám stále niečo kupuje, najnovšie nám chce  zaplatiť dovolenku  v Paríži , mne ide  kúpiť diamantový prsteň a požiadať  ma o ruku. A malej nakúpil toľko hračiek…aj nový telefón.  –A tebe nevadí, že s ním nevieš  spávať?-Zuzana si povzdychne. –Čo mám robiť? Ty vieš , že lepšieho už asi nenájdem.. a jedine  on je za  posledné roky  mojou oporou ,  už som si na neho zvykla. – A čo tie facky? – zaujíma sa matka. –Bola len jedna , nepáčilo sa mu že som lajkla nejakého chlapca na facebooku , ale nevylepil mi dajako silno. Už to nie je také ako kedysi. Býval aj zlostnejší.  –A myslíš, že váš vzťah má vážne  nejakú perspektívu? –Zuzane začína byť už nevoľno  z celého rozhovoru. A spomenie si,  ako si ona kedysi  kupovala Bibianu , ako pocity viny, že ju opúšťa a chodí do Rakúska, vyvažovala kupovaním drahých značkových vecí. A dôsledok? Z  Bibiany  vyrástla sebecká osoba. Pravda, takisto nešťastná. Syn,  to je iné, ale ten vyrastal u mojich rodičov, toho som sa musela zrieknuť , lebo Vlado ma chcel mať iba pre seba- Neznášal môjho syna . A ozaj je to zaujímavé,  napriek tomu, že som mu  nedala ani spolovice to, čo Bibiane , je oveľa vďačnejší a lepšie sa správa  voči mne , svojej matke,. Možno to ozaj bude tými génmi , ktoré zdedil po otcovi a aj tým, že dostal veľa lásky od mojich rodičov, uvažuje Zuzana.  Kdežto Biba – otec neliečený  psychopat, matka slúžka v rodine, neskôr vyrastala ako eurosirota,  môžem ju ja súdiť?

Zuzana sa pozerá na vnučku, ktorá budúci  rok nastúpi do prvej triedy. Hrozí sa predstavy, ako bude malá vyrastať. Milan k nej nemá vytvorený  vzťah a Bibiana  má dosť vlastných starostí.  Malú má síce rada,  ale je ešte taká nezrelá, tá by ešte potrebovala chodiť po výletoch a užívať si , čo v mladosti zameškala. Kto sa bude s mojou vnučkou učiť,   keď ja budem vo Viedni? Kto bude Bibu  brániť pred Milanovými  útokmi?  Keď som doma , je tu aspoň kúsok pokoja, až tak si nedovoľuje. A napokon, aj situácia vo Viedni sa vyostruje, skutočne mám pocit , že onedlho sa zrútim , veď už čoraz častejšie  začínam rozmýšľať , že Helge dačo namiešam do jedla, aby spala celé hodiny a dala mi pokoj. Toto neskončí dobre. –  Vieš čo, Bibka ? Uvažovala som nad  celou situáciou  a rozhodla  som sa. Presťahujeme sa do Prahy ,  ja tam nastúpim do nejakej nemocnice , stále hľadajú zdravotné sestry a aj ty si tam  nájdeš prácu skôr  ako v tomto zapadákove. Budeme sa o  Lauru starať  spoločne a Milan  nech sa rozhodne tiež. Ak  má o teba záujem, príde tam  za nami. Ja sa už do Viedne  nevrátim.