(skutočné príbehy zo života) 1. časť
Vošla do domu nie tak ako chodí inokedy , nie s radostnou hlučnosťou, ktorou dávala pri príchode najavo: Som tu, vaša stratená dcéra, mamina, manželka, sa k vám opäť vrátila …teraz vošla potichu , pozerala okolo seba skoro až neprítomným pohľadom akoby vošla k cudzím, hlava zvesená , v očiach nijaká radosť. Len nestretnúť ako prvú mamu, musím sa najprv spamätať , odchytím Joža , potom deti, no ako sa mame pozriem do očí, to zatiaľ netuším. Nikdy som jej neklamala, teraz sa budem musieť naučiť usmievať, hoci mi srdce krváca. Jožo volal minulý týždeň do Viedne večer, jeho hlas sa málinko chvel, poznala ho už príliš dobre na to, aby v tom známom hlase vedela čítať všetky odtiene od bielej až po tú najčernejšiu. Darmo by si bol vymyslel hocijakú rozprávku, vedela by , či jej klame alebo nie. Teraz to ale nebolo potrebné . Timea si musela sadnúť , tak sa jej roztriasli nohy , keď počula prvú vetu a najviac ju k plaču doháňal jeho tón- snažil sa pôsobiť pokojne, vedela, že na ňu nechce preniesť nervozitu, ale či to bolo možné? -Tak sme boli s mamou v nemocnici a už máme výsledky. –V bruchu kŕče, teraz by bola najradšej, keby na ňu Helga bola zrevala a šikanovala ju zadávaním nových pokynov . Ale čo získa oddialením pravdivých informácií? Nič. Tak nech to už má za sebou. -Timi, je mi to veľmi ľúto, pokračoval- ale má pred sebou prinajlepšom rok života. Rakovina pečene s metastázami. Nič sa nedá robiť.- Prehĺtala slzy , hlesla len tichučko: Dobre, porozprávame sa, keď sa vrátim domov . Prepáč, teraz už nemôžem hovoriť…vyhovorila sa na Helgu, hoci tá momentálne nič nepotrebovala. Snažila sa spracovať to v sebe , no správa z domova ju zdrvila . Jej mama, opora celej rodiny, tá papuľnatá žena, čo tak rada varila, piekla, čo behala večne po susedkách so všelijakými receptami a vedela sa pohádať , ale aj rozosmiať celú rodinu … a o chvíľu z nej bude troska, život sa vytratí, prídu bolesti , podávanie morfia …a z nej sa stane sirota…
Timea pôvodne vyštudovala zdravotnú školu , no práca v nemocnici jej nevoňala. Niežeby bola lenivá, len ju proste nebavilo za pár drobných márniť drahocenný čas. Muž zarobil veľmi dobre , stačilo pre celú rodinu, tak si privyrábala príležitostne a o to viac sa venovala deťom. Jakub končil strednú školu a Martuška nastúpila do piatej triedy, keď Jožovi úraz znemožnil na istú dobu chodiť do práce , úspory sa míňali a rodina raz dva pocítila nedostatok peňazí. Vtedy sa rozhodla . Skúsim ísť do Rakúska, opatrovateľský kurz ako vyučená zdravotníčka nepotrebujem …a chvália si to tam celkom. A tak už tri roky pendluje medzi rodnou dedinou a Viedňou. Dva týždne doma, dva týždne vo Viedni. Našla si pomerne rýchlo prácu u starej pani, no pani ako pani, skôr sa na ňu hodí slovo bosorka , je to navyše lakomec neslýchaný , ale Timea vie ako na ňu. Našla si tú správnu taktiku, preto sa Helga vyvršuje skôr na Timeinej striedačke Zuzke. Práca u starej pani náročná nie je. Upratať, navariť, nakúpiť, vybaviť lekárov, čítať už nechodiacej pacientke. A ešte spolu s ňou pozerať televíziu, pretože Helga si praje spoločnosť. Až sa sama čuduje, ako dobre zvládla nemčinu, pravda, učila sa predtým v škole nemecky , ale na lepšiu ako trojku nemala… A teraz si s Helgou hrkútajú jedna radosť. Timea vie byť riadna maska ,keď o to ide. Helgu neznáša, no navonok je samý med. Nie ako jej striedačka Zuzka … Helga má 82 rokov , nikdy nebola vydatá, je bezdetná, bez rodiny. Nešťastný zatrpknutý tvor, ktorý si svoju bezmocnosť a čakanie na smrť vypĺňa občas šikanovaním tých, čo sa o ňu starajú. Ešte aj v noci musia obidve byť v pozore , keď Helga zazvoní. Dohováranie nepomohlo. Či si skutočne neuvedomuje, že sú so Zuzkou asi posledné, čo u nej vydržia? Všetky predchádzajúce opatrovateľky odišli po pár mesiacoch, väčšina už po pár týždňoch zdvihla kotvy. Timea ani nevie , ako sa stala Helginou obľúbenkyňou, možno je to tým, že Timeina mama dáva zakaždým Helgu pozdravovať a posiela jej napečené koláče a iné dobroty zo Slovenska , o akých Helga nemala doposiaľ ani potuchy. A teraz to skončí, mama už nič nepošle …myšlienka na mamu vracia Timeu späť do tvrdej reality. Áno, zarobila som si oveľa viac, ako by som bola dostala na Slovensku, no aj daň zato nebola primalá. Odchody od rodiny , najviac trpela pri pohľade na Martušku , tá bola chorá na srdiečko odmala . Martuška sa na ňu zakaždým pri rozlúčke zakvačila a držala ju silno, pustiť nechcela, Timea mala slzy v očiach ešte dlho po ceste do Rakúska ,keď si na tento výjav spomenula. Veru, moje deti sú eurosiroty. Kdesi raz čítala tento názov, novovytvorené slovo plne vyjadrovalo skutočnosť. Svoje deti opúšťame ,aby sme sa v cudzine starali o cudzie alebo o dôchodcov a naše deti a rodičia sú odkázaní na iných. Spomenula si na poviedku, ktorú kedysi čítala v škole. Horký chlieb sa volala. Veru, teraz si pripadá ako hlavná predstaviteľka príbehu Mara Turjanka . Tá v čase fašiangov chodila strážiť panské deti, keď ich rodičia chodili po plesoch, a svoje malé nechávala doma …a keďže mala o ne strach, večne behala od jedných ku druhým v tuhej zime …poviedka sa skončila obrazom chorej Mary a autor sa pýta, čo bude s jej deťmi teraz… Našťastie ja som neochorela, ale koľkokrát boli doma chorí tí moji , Jožo, Jakub a ja som bola preč a mojej Martuške sa už deti v škole posmievali, aj tam sa už donieslo slovo eurosirota a teraz navyše moja mama…ja sa starám o Helgu a tá moja umiera …
S mužom sa zvítali v kuchyni, deti sú kdesi u kamarátov, povedal , a mama spala…Držali sa v objatí dlhšie ako zvyčajne a slová im sprvu neprichádzali na um. Jožo ju usadil na stoličku ako malé bezbranné dieťa a skúmavo na ňu pozeral. Tim, zdá sa mi, že si schudla, najmenej päť kíl išlo dole od posledného razu…či už Helga začína aj teba šikanovať? Alebo je to asi skôr situáciou u nás doma … Pozrela na muža ,vstala, pozrela mu do očí priamo a vyšlo z nej: Rozmýšľala som o všetkom. Peniaze sú jedna vec , ale sú oveľa dôležitejšie veci. Nikdy by som si neodpustila , ak by som mamu teraz opustila a nestrávila s ňou ešte čas, čo jej zostáva. Ja sa už do Viedne nevrátim.