Dnešný príbeh chcem venovať ženám, ktoré žijú samy. Nemáš chlopa, nemáš pravdy už hádam v dnešnej dobe tak celkom neplatí. Alebo ako kde? Rada by som zdôraznila, že každý z nás by si mal nastaviť svoje osobné hranice voči okoliu . Ľudia si totiž dovolia voči vám len to , čo im dovolíte vy.
Pred rokmi som sa nasťahovala do malej dedinky , do starého domu , ktorý som si časom prerobila na obývateľný. Dedinčania ma prijali vcelku dobre, susedov som mala milých, ochotných pomôcť, a to bolo pre mňa najdôležitejšie. U miestnych som si časom vydobyla istý rešpekt , keď videli ako žijem a že to dokážem aj sama. V podstate až na pár týpkov, akí sa nájdu všade , som s tunajšími ľuďmi nemala zlú skúsenosť. No ako hovorí Hviezdoslav v Hájnikovej žene : Zloba nájde dvere všade. Nie všetkým musíte byť sympatickí, ale treba si uvedomiť, že iba bezvýznamných ľudí môže mať každý rád. Začalo to obyčajnou poštovou schránkou, na ktorej som mala pripevnený aj zvonček. Nanešťastie schránka ako celok pripevnená nebola. Ktosi mi párkrát večer zazvonil a vzápätí som počula už len dupot bežiacich nôh. Bolo mi jasné, že ide o mladého človeka. Ten dupot sa mi nepáčil. V mojej blízkosti sa pohyboval nepriateľ. Po novom roku som raz ráno išla do mesta na nákup. Prechádzala som okolo miestnej bytovky a mala som akýsi čudný pocit. Pocity ma nezvyknú klamať. Asi hodinu som sa zdržala v meste a po návrate som zistila, že moja milovaná schránka je fuč. Za bieleho dňa ju ktosi proste ukradol. Ktosi, kto využil čas, keď v mrazivom ráne po sviatkoch boli ulice prázdne , ktosi, kto ma sledoval, a videl, že odchádzam z domu. Už som vedela , že je zle , že ide o zákerného človeka. Rada by som bola vedela, kto to je , ale nedalo sa nič robiť, na odpoveď som musela ešte čakať. O dva mesiace po schránkovom prípade som si ráno našla na dvore mŕtvu mačku (našťastie nie moju). Ktosi ju prehodil cez plot. Starý známy dobrák sa opäť prihlásil. A vedela som, že ho musím vypátrať. Funguje to totiž na princípe, že ak niekto niečo urobí raz, viackrát to už urobiť nemusí, ale ak to urobí druhýkrát, je isté, že bude v činnosti pokračovať. Čakala som teda tretí útok. Prišiel onedlho, na Veľkú noc. Pred polnocou som počula podozrivý hrmot , vyjdem vonku a pred bráničkou som mala postavený veľký kontajner . Dupot nôh , bežiaci chlapci. Také detské, ani neviem, čo tým sledovali. Ja som si ale povedala teraz alebo nikdy a rozhodla som sa konať. Človek ani netuší ,akú má v sebe silu, ak je to potrebné .Adrenalín to pre prípad ešte celé istí. Kontajner som odtiahla doprostred cesty , krížom tak, aby blokoval cestu prichádzajúcim autám. Bolo mi jasné, že výrastkovia to nenechajú len tak, vodiči by boli nadávali a mohlo to mať aj nebezpečnú dohru. Čakala som potme s baterkou . Prišli do pol hodiny. Kontajner začali ťahať na pôvodné miesto. Rozbehla som sa za nimi a jedného sa mi podarilo chytiť za ruku. Chcela som mu strhnúť čiapku , ktorou si zakrýval tvár. Ale ani to nebolo potrebné. Na chvíľu sa mi zdalo, že ma udrie, no neurobil to. Vyšmykol sa síce, ale videla som dosť na to, aby som ho spoznala. Na druhý deň som prípad ohlásila starostovi , bol z toho menší miestny škandál. Zasadalo obecné zastupiteľstvo , otec chlapca bol nahnevaný , že si dovoľujem neprávom obviniť jeho syna. Dôkaz som síce nemala, ale uverili mi. Odvtedy som mala pokoj a so mnou aj tých pár starších ľudí, voči ktorým si táto skupinka dovoľovala takisto, ako som sa neskôr dozvedela. Ten, ktorého som chytila za ruku, už nežije, pred dvomi rokmi havaroval . Ale zdalo sa mi , že sa predsa len zmenil k lepšiemu. Suseda mi vravela, že keď ju raz videl ,ako čaká na zastávke na autobus, ponúkol sa jej, že ju zoberie autom do mesta. Dotyční výrastkovia sa neskôr zaplietli do surovej vraždy. Aj ich dobehla spravodlivosť. V detstve som bola veľký bojko ,teraz sa už nebojím. Ublížiť si môžem len sama . Svojím strachom. Ak si ho pripustím. Vo filme Mongol Džingischán je úžasná scéna .Hrdinu sa pýtajú , ako to, že sa nebojí búrky, veď všetci Mongoli sa jej boja. Odpovedá: Raz ma zastihla vonku a nemal som sa kde ukryť. Odvtedy sa jej nebojím.
ahoj, ďakujem ti , už som odpísala, zajtra sa... ...
Čo si sa neozvala? ...
ale ja nemám nijaké ambície , čo sa týka... ...
Keď som písal na jeden z článkov OIivieri ... ...
od teba ako odborníka zvlášť poteší .:) ...
Celá debata | RSS tejto debaty