Vrahyňa, ktorá beštiálne zabila svojich mužov. Zabila však „len“ dvoch. Určite nikto nikdy po nej nepomenuje ulicu na Slovensku. Americká dáma , rodáčka z Prahy , nezabila síce priamo svojimi rukami , na vraždenie však použila ruky iných. Aj jej pričinením , podporovaním agresívnej politiky zahynulo pol milióna irackých detí po invázii do Iraku. O ich smrti sa vyjadrila, že to stojí za to. Teraz chcú Česi po nej pomenovať hlavný bulvár v Prahe. Vraj bojovala za demokraciu , slobodu a proti totalite. Ozývajú sa však aj hlasy proti od ľudí, ktorí ešte poznajú význam slov etika a humanizmus. Napríklad právnik Pavel Hasenkopf povedal: „Nechcem mať v Prahe ulicu či čokoľvek iné pomenované po Madeleine Albrightovej. Hanbím sa za ňu.“
Verím, že dejiny raz spravodlivo zhodnotia aj túto pani. Tak ako dajú vysvedčenie každému, kto podporuje predlžovanie konfliktu na Ukrajine. V tejto súvislosti sa vyjadril Jozef Banáš takto : Obávam sa, že Ukrajina v jej hraniciach z roku 1991 skončila. Je nepredstaviteľné, že by sa Rusi stiahli a ponechali napospas ukrajinských Rusov pomste ukrajinských nacionalistov. Aj preto by sa malo zasadnúť za rokovací stôl čo najskôr. Je šialené, že sa vraždia medzi sebou Slovania a nedajbože papučoví politici sa chystajú do tohto vraždenia nahnať aj takzvané východné krídlo NATO. Každý, kto dodáva zbrane na Ukrajinu je za smrť, každý, kto je za rokovanie je za život. Čo je viac: mier bez obetí alebo víťazstvo za cenu obetí?
Nech už vyhrá ktokoľvek, tie státisíce mŕtvych a milióny emigrovaných Ukrajincov žiadne víťazstvo oslavovať nebudú. Rovnako ho nebudú oslavovať mŕtvi Rusi. Je tragédiou, že každý, kto si trúfne položiť otázku ako to všetko začalo, prečo Rusi zaútočili, je dezolát a rusofil. Mier nebude dovtedy, kým nezaznie na túto otázku poctivá odpoveď.“