Založ si blog

VŠETKO JE TAK AKO MÁ BYŤ.

(skutočný príbeh)

Volala sa Irena , ale  skoro všetci ju volali Ica. Asi to bolo jednoduchšie, možno aj zaujímavejšie  , tak si zvykla, hoci  so svojím pôvodným  menom bola spokojná a páčilo sa jej.  Icou  ju volali  kamarátky a známi, pre rodičov bola len a len  Irenka.  –Po tvojej prvej frajerke, čo ? hundrala Icina mama , keď sa vadili s mužom.  Bývalý manžel  jej  zvykol hovoriť posmešne Mica , prípadne Micuška, ak bol v dobrej nálade a vyhovela mu v jeho chúťkach.  Nemávali tichú domácnosť skôr talianske manželstvo , všetko  okolo vrelo, taniete lietali , neskôr aj nejaké to zaucho  , pravda  výlučne z jej strany, pretože keby jej bol jednu strelil Pišta,  tak to by s ním okamžite  bola vyrazila dvere. Však čo ma tu má nejaký chlap tĺcť , hoci aj má na mňa papiere , dosť to robili rodičia, keď som bola malá! A keď taniere dolietali, potom zase vŕzgala  posteľ, ach, to boli časy! Ica si slastne vzdychne pri spomienkach, no šmahom sekundy sa dostavil odpor a  neskôr hnev. Debil to bol, s ním sa fakt nedalo, stále si chcel robiť po svojom, mne teda nebude rozkazovať, mne veru nie ,žiadny chlap.  Ica chodí po byte , dnes sa cíti ako v klietke. Ani nevie, prečo jej také myšlienky  napadli, k spomienkam sa nevracia  ako  je rok dlhý,  a Pištu  napokon  už  nevidela  poriadne dlho.

Zato iných spomienok sa nemohla dlho- predlho zbaviť a tie boli kruté, boleli  , keď to na ňu doľahlo, cítila nesmierny tlak v hrudi, že chvíľami nemohla ani  dýchať. Nútilo ju na kašeľ, pálenie za hrudnou kosťou sa stupňovalo a hoci Ica nepila , v takej chvíli musela proste siahnuť po poháriku, ak si nechcela zobrať tabletku na nervy.  Keď si naliala pohárik becherovky , alebo niečoho podobne fajnového bylinkového, cítila, ako sa teplo okamžite  rozlialo v hrudi a aspoň na chvíľu pálivá bolesť ustala.  Ale  že jej hneď všetko stúplo do hlavy, to nechápala. Akoby alkohol  rovno vošiel ústami aj do krvi, pritom  stále myslela, že to nejakú dobu trvá , kým sa človek opije , jej to teda trvalo pár sekúnd. A že si to teda nenamýšľala! Ale keď sa prebudila v noci s búšením srdca  a s pocitom, že zomiera, lapajúc po dychu ,vtedy už nemohla siahnuť po poháriku, tak vytiahla z nočného stolíka tabletku na spanie, a do polhodiny bol amen. Spala ako zarezaná ,pravda, problém nastal ráno, keď musela vstávať do práce, vtedy bola celá oťapená. Preklínala v takej chvíli všetky medikamenty, ale čo urobíš keď bez nich si neporadíš. Aj  psychiater,  za ktorým chodila asi pol roka , jej povedal: Je to len dočasné riešenie, proste potrebujete spať , oddýchnuť si, vypnúť, a potom sa vrátite po čase do normálu, ste zdravý človek, nie ste blázon, nebojte sa. Len máte momentálne problém.  To čo sa vám stalo, by položilo  väčšinu ľudí. Akurát vás musím upozorniť, že liek, ktorý beriete, je návykový a ak ho prestanete brať, nejakú dobu môžete mať problém zaspať , ale to sa po čase upraví.- Upravilo sa. Ale trpela ako kôň. Prvé noci sa abstinenčné príznaky hlásili, bez tabletky prežívala  bezsenné noci ,  no zaťala sa.  Musím vydržať, nezoberiem si tabletku ani keby čo, povedal, že sa to vráti do normálu, len to chce vytrvať. A naozaj, po týždni, čo tabletky prestala užívať,  sa dostavil sám od seba blahodárny spánok.  A odvtedy spí  v pohode , až na to občasné budenie sa v noci. Ak sa potrebuje vyspať , zoberie si niečo výnimočne , ale to sa stáva možno tak raz za tri mesiace , inak sa týmto ničiteľom pečene ako ich nazýva , snaží vyhnúť.  

Malý Emilko   sa hrával najradšej s koníkmi , mal ich plno, všelijakých,  niečo aj kúpené v obchode  s hračkami, nejaké mu vyrezal starý otec z dreva. Aj vláčiky mohli byť, aj autíčka , ale koníky jednoznačne viedli. Keď sa s Pištom nehádali, často sa venoval synovi , hrali sa spolu- však chlapi sú večné deti, to je jasné.  Ica podozrievala Pištu , že si hračky pre Emilka  kupoval  sebe na mieru, aby sa on mohol vyblázniť  pri hre. Proste čo mu nebolo dopriate v detstve , vynahradzoval si teraz pri svojom chlapčekovi. Hijo, prr, haha , idemee,  pohniii!!!Prrr!! Toto bežne Ica počúvala z detskej izby. Pišta s malým na zemi , koníky pri nich…a klusali si a klusali. Vyrehotaní, šťastní. Malého zbožňoval. Ale Ica nežiarlila, však je ona  dospelý človek, to skôr chlapi sú takí , že žiarlia ešte aj na svoje deti . Emilko mal štyri roky, bol  to  krásny bacuľatý  blonďavý chlapček. Všetko bolo v poriadku, až pravda na vzťahy medzi rodičmi, ale zatiaľ to Ica a Pišta ešte spolu  dávali. Máme dieťa, milujeme ho, v posteli nám to klape…a to by hádam zatiaľ aj stačilo. Na jednoduchých  základných veciach sa dohodnúť dokážeme.  Zatiaľ netreba rozmýšľať priveľmi ďaleko do budúcnosti, necháme, nech si život plynie ako má, necháme sa prekvapiť, čo má byť, bude…

Na pohotovosti sestrička radšej na Icu ani nepozerala. Bola to známa z jaslí, vyhýbala sa jej očiam. Ica sa snažila zachytiť  jej pohľad, výraz tváre , ale sestrička  uhýbala. Ica preniesla napätie do celého tela, lebo keď vstala, urobila to tak prudko, až sa stolička  s hrmotom prevalila. Čo je môjmu chlapčekovi? Povedzte mi pravdu. – Sestra nato  tupým hlasom:- Ja vás nemôžem informovať , na to je tu  lekár. Starší tučný pánko, o ktorom vraveli, že je celkom dobrý odborník a že sa v malom meste zbytočne zahrabal, že ho je tu škoda, jej však už do očí pozeral  priamo.  Ale najprv ponúkol stoličku. Aby neodpadla. – Sadnite si.- Chytil ju dokonca  za ruku, aby prejavil svoju účasť. – Nebudem vám klamať, môžeme skúsiť aj liečbu , ale obávam sa, že… Ica už ako v mrákotách počula slová akútna leukémia a zosypala sa  na zem. Aj silné ženy vedia byť slabé  v takýchto chvíľach.

Na pohreb prišli  len tí najbližší. Nechcela nikoho iného ani vidieť. Ani neverila , že ešte po tom všetkom žije, obrazy okolo sa  odvíjali ako na filmovom plátne. Otupená liekmi  kráčala na cintorín odprevádzajúc malú rakvičku , v ktorej ležal Emilko. Jej krásne blonďavé dieťatko. Pišta nikomu  neprezradil, že ju našiel , ako sa chystá  skočiť von oknom  z deviateho poschodia. Odviezli by ju na psychiatriu a načo? Radšej Icu dotiahol ku lekárovi, odborníkovi, do krajského mesta , ten predpísal čo treba.  Pišta  s ňou ostal do doby, kým si nebol istý, že už prežije , že je dosť silná, aby prežila. Teraz po rokoch si musela priznať, že ho za to obdivuje.  Veď akú bolesť musel cítiť aj on ,a predsa na sebe nedal nič vedieť.  Nevedela pochopiť , ako to robil, že sa občas dokázal aj usmievať, Vtedy pred rokmi ho  podozrievala, že Emilka hádam neľúbil do takej miery ako ona . No keď sa raz  nečakane vrátila domov , našla ho ležať v spálni, bil  hlavou silno do vankúša , doslova zavýjal ako zviera . Skučal do periny, len aby utlmil plač.  Tichučko privrela dvere, vedela, že by  nechcel, aby bola svedkom tejto jeho „slabosti“ . Pravdupovediac, samu ju to prekvapilo,   toto  nečakala, takého ho nepoznala.

Pišta  sa od  nej odsťahoval rok  po Emilkovej smrti.  Ica prestala načas chodiť do práce, potom sa jej život postupne začal vracať do normálu. Ale spomienky ostali na dne srdca ako usadenina kávy na dne hrnčeka. Darmo ho umývate, úplne čistý už nikdy nebude.   Čo to do nej  dnes vošlo, že si  začala  takto spomínať? A práve teraz keď má šťastie na dosah ruky. Hm, radšej si idem ešte umyť vlasy,  Stano sa rád  prehrabáva  v mojej  hustej hrive – Icuš , vlasy sú korunou ženskej krásy, nedaj sa nikdy ostrihať, prosím ťa. A okrem vlasov zbožňoval na nej všetko, rád hladkal jej hebkú pokožku – Ako detská riťka, tak vravel. A jej krásne štíhle nohy, malé prsíčka.  Kto vraví, že  žena musí mať veľké  prsia? A mne sa veru skôr páčia malé ,ale tuhé, také, aké máš ty. Často  len tak ležali pritúlení ku sebe. Ani nič nebolo, skoro celú noc  by sa bol len tak vydržal na ňu dívať. -Škoda, že aj víkendy nemôžeme tráviť spolu. Mohli by sme si zájsť napríklad do Maďarska , k mojej tete –zamyslene prehodila , hlava na jeho pleci, pomaly zaspávala v objatí. –Každý druhý mesiac máme jeden  pre seba- odvetil . zívajúc .  –Stano sa v piatky zvykol pobaliť , nahádzal veci do auta  a podvečer vycestoval na opačný koniec Slovenska. Išiel domov. Vracal sa podvečer v nedeľu  – vidíš ani som nebol dlho preč.  Ale musím sa ti priznať, predsa len mám výčitky svedomia.  Keď vidím, ako sa Katka v sobotu teší  a na druhý deň starostlivo pripravuje nedeľný obed , ako mi vyvára , sleduje  , či mi chutí, potom zase balí  jedlo , aby som nebodaj neumrel hladom…  tak ti poviem, hanbím sa v duchu. Ica má v tomto smere šťastnú povahu , nezvykla nikdy žiarliť   , trápiť  sa pre chlapa je hlúposť , možno len nie som dostatočne zaľúbená, asi to ani neviem-, a hlavne , Ica je  človek prítomnosti, žije zo dňa na deň, berie veci tak, ako prichádzajú.  To najhoršie v živote sa mi už stalo, občas si pomyslela, horšie už prísť hádam  nemôže. Takže aj Stanove reči počúvala len na pol ucha, jeho problém, nech si to sám zariadi. Sám si musí riešiť svoje problémy, nikto iný to za neho neurobí.  Pravda, príjemne jej s ním bolo, úplný opak bývalého, so Stanom sa ani nedalo pohádať. A  on  to cítil podobne , opak jeho Katky, Ica ho nezaťažovala svojou starostlivosťou, nebola mu mamou, bola partnerka, kamarátka, milenka.  Tak to cítil, a preto jedného dňa  sám od seba  bez toho, že by mu bolo niečo naznačené,  zahlásil:- Doma poviem pravdu , už to s Katkou chcem ukončiť. – A zvládneš to? – len tak nedbalo prehodila akoby sa jej to ani netýkalo. – No, nebude mi to príjemné, ale zase na druhej strane, teraz vidím, ako je dobre, že sme sa nedočkali potomstva . Aspoň to budem mať jednoduchšie. Ica vôbec neuvažuje,  ako sa  asi bude  podvádzaná manželka cítiť, jedno jej je to . A mňa kto kedy ľutoval? Nech sa toľko tie ženy nepripútajú k mužom, nech to berú ľahšie , však  je nezdravé tak sa pútať.  Vlastné koníčky, práca, samostatnosť, to je najdôležitejšie. Stano  Icu síce poznal, ale aj tak ho zaskočila jej reakcia, čakal , že sa mu hodí okolo krku , a ona sa len pousmiala. –Nejako si stíchla.  To som fakt prekvapený.  Chceš mi povedať že ti toto tu vyhovuje? Že ťa  baví žiť takto dvojtvárne? Ica si zahryzne do jazyka – nemôže mu predsa povedať, že jej je to nie úplne jedno, ale ju to ani  zvlášť neštve. Hlboko v kútiku duše je spokojná so svojou slobodou , no tam kdesi zároveň aj drieme  túžba mať ešte raz dieťa… ale na to je možno ešte čas. Som zdravá, nemám ženské problémy . Aj chlap je potrebný žene, iste,  ale viem sa zaobísť aj bez neho ,keď už.  No keď odchádzal na víkend domov s tým, že povie Katke pravdu, musela si priznať, že jej to predsa len urobilo dobre. A teraz ho čaká , vlasy čerstvo umyté, okúpaná, pohostenie  pripravené.    

Bolo deväť hodín, čas, keď už mal dávno ležať pri nej a po ňom ani stopy. Najprv prekvapenie , potom nervozita, ktorú zahnala , no ruky sa jej triasli. Tak predsa mi na ňom dosť záleží.  Zazvoní telefón, rýchlo uteká na chodbu , po známom čísle ani stopy, to len jej mama…potrebovala sa posťažovať na otca.  Nespala dobre, prehadzovala sa  celú noc , ráno ani mejkap nepomohol zamaskovať strhanú tvár.  Čo sa stalo? Vari nehavaroval?  Navonok ľahostajná, vo vnútri krajne rozrušená  sa pokúša mierne trasľavým hlasom  získať informácie. –A Stano nám ani nedoniesol  kávu , čože sa stalo, hm? –neúprimne sa usmiala  na kolegyňu.  Tá vystrúhala grimasu a spustila:  -Si predstav, to ozaj že  nikto nečakal . Veď vieš, ako sa  Stanovi  u nás  v robote  páčilo, ani týždňovky  mu neprekážali, ba mala som dojem, že mu celkom  vyhovujú , a ako dobre zarábal… A ráno ti len volá šéfovi, že on sa rozhodol  dať prednosť rodine , že dáva výpoveď a sem sa už nevráti. –Ica je síce herecky nadaná, ale teraz  má čo robiť,  aby zakryla svoje pocity. Len nič nedať najavo. Na druhej strane ale, ktovie , či o tom všetci napokon aj tak  nevedeli , nežijeme v New Yorku,  ale iba na Slovensku, kdekto nás mohol vidieť spolu a domyslieť si , ako to medzi nami  skutočne je.

Napokon aj  toto prebolelo. Ech, chlapi. Navonok hrdina, asi dostal strach.  Uzavretá kapitola, všetko za mnou, už ho nikdy v živote neuvidím, poďme ďalej.  A predsa sa s ním ešte raz v živote stretla. S kolegami si urobili výlet do mesta, kde žil.  To už bol na svete Valentín. Jej jediná láska, milovaný synček. Narodil sa na deň svätého Valentína, tak ho hádam bude čakať lepší osud ako ju. Napokon, predpoklady , zázemie na to mal. Jeho otcom bol  podnikateľ zo Švajčiarska, pôvodom Slovák, Icin  spolužiak zo strednej školy, niekdajšia láska.  Zobrali to pragmaticky. On tam , ona tu, tak si povedali  no a čo? Že vzťah na diaľku? A prečo by nemohol fungovať?  Aj  vcelku  fungoval , Ica zostala doma , uchovala si nezávislosť, Rudo  chodil za nimi , keď sa mu dalo a  v lete zase oni  vycestovali do Švajčiarska.  Nie, neplatil jej  toľko, ako si iní mysleli,  platil  len toľko, aby s chlapcom na Slovensku slušne žili. Teraz si ho užíva ona  a keď dorastie, prevezme starostlivosť otec,  chlapcovi bude lepšie tam,  uchytí sa , postaví na vlastné nohy. A náš vzťah? – občas uvažovala po večeroch, -áno, volal ma ku sebe, ale čo by som tam robila? Nebavilo by ma  tam žiť. Príliš racionálna krajina. A Rudo sa aj tak vráti na staré kolená domov, tým si bola viac menej istá.

Stana zbadali na ulici tesne pri obchodnom dome. Vrhli sa na neho všetky baby, ktorým kedysi pripravoval kávu a súkal neobratné poklony. – Stanoooo!! No to snáď ani nie je možné ! Taká náhoda!  Vieš ,že sa mi nedávno s tebou aj prisnilo? Len si už nepamätám detaily. Ale slušný to bol sen, slušný-  rehoce sa  Dana , s ktorou kedysi zdieľali spoločnú  pracovňu. Jedna cez druhú sa  rozkrikovali a bozkávali ho na líca, štípali od radosti do tváre. –Chlape, čo to,  ty si od nás odídeš a nedáš o sebe celé roky vedieť?  Tak ako žiješ? –Pozval ich ku sebe domov.  V obývačke voňala káva ,  Stanova Katka priniesla na stôl  napečené zákusky. – Včera som piekla, akoby som tušila, že príde návšteva. –Úsmev  jej neschádzal z úst, keď podávala ruky rad zaradom  jeho bývalým kolegyniam. Aj Ica prišla na rad , dokonca sa obidve objali .Určite nič netušila o minulosti svojho muža, tým si bola Ica istá, obe si zaraz padli do oka.  Keď  Katka odchádzala do kuchyne , zboku bolo badať jej  trčiace tehotenské bruško, Ica sa pozrela  na Stana , neuhol očami, už to bolo dávno všetko zabudnuté. Usmiali sa na seba. Až pri rozhovore  po prebratí základných tém typu  kto teraz momentálne kde a s kým žije a čo robí  vysvetlil, čo sa pred rokmi stalo. Povedal iba to, čo musel,  zvyšok si pošepkali na chodbe s Icou pri odchode. Tak čisto  kamarátsky. Stano bol rozhodnutý z domu sa odsťahovať , no práve v tú nedeľu  Katke nečakane  vážne ochorela mama, museli ju odviezť do nemocnice , prekonala infarkt. Nemohol, nedokázal jej  v takej chvíli ublížiť . Ani sám nevie, prečo to urobil, ale  rozhodol sa, že dá výpoveď. A po čase odíde za Icou , ozve sa jej  s ponukou žiť na neutrálnom mieste , niekde kde ich nikto nepozná môžu začať nanovo. Momentálne však Katku nemôže opustiť. Predsa mu len na nej záleží. Ale čas bežal, keby sa bola Ica ozvala…No neozvala sa…možno len celkom neveril jej citom. Takže náhoda rozhodla , povedal. Keď  sa lúčili, pohladkala ho po tvári a povedala:  Náhody neexistujú. Tak to asi malo byť,  ja mám Valentína ,  ty Katku a onedlho maličké . Keď budete mať dakedy cestu  do nášho mesta, určite sa ozvi, zastavte sa na kávu. Upečiem tvoj obľúbený koláč. Teším sa  na vás.  Tvoja žena mi je mimoriadne sympatická, máš dobrý vkus.   

Ako to funguje na Facebooku alebo Bude Facebook spolupracovať v prípade strelca Juraja C?

23.05.2024

Opäť sa budem inšpirovať istým článkom, no pokojne som blog mohla spracovať aj bez tejto inšpirácie, lebo s Facebookom mám vlastné skúsenosti a čosi o praktikách aktivistov viem. Takže – históriu Juraja C. na Facebooku vymazal sám Facebook, konkrétne správca siete – Meta . Podnet na vymazanie však zrejme prišiel od nejakého [...]

Ako sa postavia čelní predstavitelia Smeru k zlu , ktoré vytvára aj Danny Kollár?

22.05.2024

Dnes som čítala článok , ku ktorému sa veľa z vás nedostane. Týkal sa známej postavičky Dannyho Kollára. Hoci tento človek Smeru dopomohol k víťazstvu, je načase vymedziť sa voči jeho metódam , extrémizmu . Alebo platí, že už nielen zo spolku s mafiou, ale aj zo spolku s extrémistami niet bezpečného úniku? Čo najnovšie tento nezrelý sebestredný narcis [...]

Má zmysel sadnúť si za okrúhly stôl?

21.05.2024

Najprv som si myslela, že je to dobrý nápad . Ale len ak za stretnutím bude nasledovať aj praktický výstup, pretože frázy skutočne nepotrebujeme. Tým praktickým výstupom som mala na mysli to, že by opozícia prestala organizovať protivládne demonštrácie a oslovila by svojich priaznivcov , vyzvala by ich ku pokoju. Lenže potom som si uvedomila, že to nejde. Čas na [...]

Mallorca

Na Malorke sa zrútila terasa reštaurácie, najmenej štyria ľudia neprežili

23.05.2024 23:02, aktualizované: 23:38

Ďalších zhruba 27 osôb utrpelo zranenia.

pásmo gazy

Izraelská armáda postupuje hlbšie do Rafahu, podľa Galanta operácia ďalej zosilnie

23.05.2024 22:26

Za posledný deň prišlo pri izraelskom bombardovaní a pozemných operáciách v celom Pásme Gazy o život 91 Palestínčanov.

Peter Pavel

Prezident Pavel sa zranil pri jazde na motorke. Skončil v nemocnici

23.05.2024 21:30

Jeho zranenia nie sú vážne, vyžiadajú si však krátke pozorovanie.

okamura, SPD, protest

Danko vystúpil na Okamurovej demonštrácii v Prahe. Odporcovia po nich hádzali vajíčka

23.05.2024 21:03, aktualizované: 21:38

Danko občanom Česka zaželal vládu, pre ktorú budú na prvom mieste.

luna5

Len ďalšia Blog - Pravda stránka Kto dáva mojim perám úsmev, dáva môjmu srdcu život.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 329
Celková čítanosť: 1424865x
Priemerná čítanosť článkov: 4331x

Autor blogu

Kategórie