Dnešný sviatočný deň si spomíname na tých, ktorí padli za našu slobodu. 8. máj je však oproti ostatným štátnym sviatkom Slovenskej republiky výnimočný, výnimočný tým, že mnoho politikov by ho najradšej vymazalo zo slovenských dejín .Navonok síce deklarujú, že sa máme hlásiť k demokratickým a protifašistickým hodnotám minulosti , ale ide o prázdne frázy, lebo činy týchto politikov svedčia o opaku . V šialenej dobe už novodobým úderníkom , aktivistom prekáža okrem histórie (z ktorej si vyberajú iba to, čo im pasuje) aj ruská kultúra či šport. A práve preto dnes chcem upozorniť na krásnu knihu , jednu z mojich najobľúbenejších. Aj ona je dôkazom toho, aké úžasne kultúrne dedičstvo nám tu zanechal ruský národ. Volá sa Rakovina a napísal ju nositeľ Nobelovej ceny za literatúru , ruský spisovateľ, Alexander Solženicyn. Román má autobiografické črty a je dôkazom toho, že aj rakovinu možno poraziť. Odohráva sa v malom sovietskom mestečku dva roky po Stalinovej smrti. Na onkologickom oddelení sa stretáva skupina ľudí z rozmanitých spoločenských pomerov. Sú to ľudia rôzni charakterovo , názorovo , členovia strany, ale aj bývalí väzni a vyhnanci ,ako aj hlavná postava Oleg Kostoglotov.
Pacienti sa ocitajú vo svete, kde sú si kvôli chorobe rovní . Rakovina rozožiera nielen postavy , ale v obraznej rovine aj celú spoločnosť poznačenú stalinizmom.
Napriek tomu je v knihe miesto aj pre lásku, nádej a vieru. Je to ozaj skvelé čítanie, odporúčam. Lahôdka pre dušu.
Nebojte sa, napriek téme ide o veľmi jemnú kniha , tak jemnú ako je duša hlavného hrdinu .Napriek tomu , čo všetko prežil , jeho srdce prekypuje hlbokými citmi. Existuje slovné spojenie široká ruská duša. Táto kniha je jej dôkazom.