Na rôzne témy

Jedna z mojich srdcoviek. Určite ju  čítalo mnoho z vás  alebo  aspoň viete,  o aký príbeh ide , prípadne  ste videli  filmové spracovanie, ktoré sa samozrejme s knihou porovnať nedá.  S výnimkou krásnej clivej podmanivej hudby.  Tým , ktorí Sophiinu voľbu  nepoznajú,  nejdem odporúčať , aby ste po tejto knihe siahli, pretože nechcem prevziať zodpovednosť za vaše prípadne sklamanie, ak budete mať príliš  veľké očakávania. Knihu  som čítala pred rokmi , samozrejme dvakrát. Prvýkrát vždy  idete po príbehu , druhýkrát si (samozrejme DOBRÚ) knihu labužnícky vychutnávate   a objavujete nové a nové odtiene,  ktoré ste si predtým  v zajatí deja  nevšimli. Čítala som ju ohromená, omámená, znechutená , pobúrená a dojatá.  Knihy vnímame  často  aj v súvislosti s tým, aké problémy práve prežívame  a v akom štádiu vývoja sa my ako ľudia – čitatelia-   práve nachádzame. Sophia mi  bola blízka ako človek, veľa sme toho mali spoločného, aj preto to nadšenie. Spomínam si , že napríklad  moja profesorka literatúry sa o knihe  vyjadrila znevažujúco a takisto aj niektoré moje bývalé  kolegyne.  Pri čítaní Sophiinej voľby   som sa občas prihovárala  jej autorovi . Ej, ty jeden , William Styron,  aj s tebou toho mám dosť spoločného  a navyše si mi ukradol tému!..))  To ja som často od detstva uvažovala nad otázkami voľby  rôzneho druhu. Aj takej,  o akej písal Styron . Otázka voľby ma fascinovala aj preto , že je jednou z najťažších skúšok v živote človeka.   Sophiina voľba  je knihou o hrôzach 2. svetovej vojny , o neľudskom systéme v koncentračných táboroch.  Sophia nie je ukážkovou hrdinkou . Je obyčajným človekom.   Okolnosti ju priviedli do pekla , ako sama vraví , strašnejšie miesto ako Osvienčim si ťažko možno predstaviť,  a preto ani nemožno súdiť ľudí, ktorí sa snažili prežiť za každú cenu.  Kniha sleduje dve línie– prvou je príbeh Poľky Sophie, ktorá  sa po príchode do koncentračného tábora musí rozhodnúť, ktoré z dvoch detí nechá žiť. Druhou  líniou je príbeh mladého začínajúceho spisovateľa  Stinga, ktorý sa vyrovnáva s láskou ku Sophii a dospieva.   Práve jemu sa Sophia zveruje so svojimi zážitkami z minulosti.   Obidve  prelínajúce sa časti ma bavilo čítať.  Ak by  kniha neobsahovala pasáže o Stingovi a jeho problémoch , čitateľ by ťažšie uniesol celú tú hrôzu príbehu , zrejme takýto „oddych“ pri písaní potreboval aj autor.   

Sophia, hoci vnútorne  veľmi ranená , mohla prežiť. Liekom na jej bolesť bola láska. Žiaľ, natrafila  na muža, ktorý sa stal jej zachráncom a zároveň ničiteľom. Ale to bol umelecký zámer  a napokon, nejde o román z červenej knižnice.

Aj dnes  nám má príbeh Sophie  čo povedať. Predovšetkým to, že vinu  na neľudskom systéme nemá Boh ,ale ľudia. Aj dnes mnohí stojíme  pred otázkou voľby. Pravda, nie takej extrémnej, akej bola vystavená hrdinka príbehu.  Voľba málokedy prinesie  ideálne riešenie, vždy musíme niečo obetovať.  Rozhodujeme sa , či zmeniť zamestnanie, či sa  presťahovať do iného mesta.  Najbolestnejšie býva rozhodovanie vo vzťahových otázkach -či opustiť   partnera , či dať vzťahu ešte šancu. Atď.  A nehovoriac o detských traumách  v súvislosti s rozchodom rodičov ,  dať prednosť mame alebo otcovi?  Preto buďme zhovievaví ku každému, kto sa  práve rozhoduje , možno si prechádza svojím vnútorným peklom. Skutočne je najťažšie rozhodnúť sa, potom sa už veci dávajú do pohybu. Voľbou niečo získame, o niečo prídeme.   A až čas ukáže, čoho bolo viac.