Rómska problematika je naozaj nieže horúci, ale až vriaci zemiak. Samozrejme, nemám na mysli Rómov, ktorí sú začlenení do našej spoločnosti. Politika zatiaľ každej slovenskej vlády svojim laxným prístupom pri riešení tzv. rómskej otázky prispieva výraznou mierou k neznášanlivosti medzi slušnými, zákony dodržujúcimi občanmi a skupinou spoluobčanov rómskeho pôvodu , ktorí svojim konaním dávajú najavo, že si môžu dovoliť zákony nedodržiavať a páchajú trestnú činnosť s vedomím, že im bude všetko tolerované. Trend zatvárania očí kompetentných pred týmto stavom je dlhodobou záležitosťou. Vlády Slovenskej republiky svojím postojom podporujú porušovanie zákonov , svojimi rozhodnutiami idú proti Ústave Slovenskej republiky. Na Slovensku máme síce jednotné zákony pre majoritu i minoritu, ale rómska menšina má zvláštnu imunitu a štát toleruje rómskej menšine to, čo je neprípustné pre nerómske rodiny . To už možno považovať za predmet kolektívnej diskriminácie voči iným občanom. Rómovia sa uspokojujú s prežívaním z jedného dňa na druhý, neriešia dlhodobé problémy ako iné rodiny, sú stále v očakávaní, že „niekto dá“ a „niekto sa postará“. Tak ich to naučil štát , a to vytvorením sociálneho systému, ktorý je pre minoritu šitý na mieru. Rómskych rodičov zbavujeme zodpovednosti vo výchove detí, finančnej zodpovednosti. Ako je možné, že sú v rómskych osadách hromadne týrané, utýrané, konzumované spoločenské zvieratá? . Neplatia v týchto osadách zákony, ktoré platia pre ostatných občanov Slovenska? Ako je možné, že za brutálne týranie zvierat deťmi tieto nie sú preradené do reedukačných centier? Čo z takých detí beztrestne týrajúcich zvieratá vyrastie? Ľudia ubližujúci iným ľuďom. Ako je možné, že desaťročia tolerujete čierne stavby na cudzích pozemkoch, kde sa nedodržiavajú ani základné hygienické predpisy? Väčšina dospelých z týchto osád nie je ochotná pracovať a takto si zarábať na živobytie, preto jediné, čo má zmysel, je motivovať ich , aby si verejnoprospešnou činnosťou zarobili na získanie dávok od štátu a obmedziť ich výšku podľa počtu detí. Určiť maximum napríklad na 4 deti. Väčší význam má zamerať sa na výchovu detí, ktoré treba z tohto prostredia preložiť inam a vytvoriť im niečo ako internátne školy, a tak im dať šancu v dospelosti začleniť sa do spoločnosti. Drvivá väčšina Rómov žijúcich v osadách žije z dávok od štátu, na ktoré prispievame my, ostatní občania. Prostriedky na životné potreby, na ktoré si my musíme zarobiť, oni dostávajú bez vlastného pričinenia. Z našich prostriedkov prispievame aj na vaše príjmy, preto by ste mali začať konečne riešiť otázku neprispôsobivých občanov, žijúcich hlavne v rómskych osadách. Žiaci rómskeho pôvodu majú minimum povinnosti oproti iným žiakom v základných školách. Štát robí jeden chybný krok za druhým. Snaží sa investovať do vzdelania , no v skutočnosti ak sa dieťa po návrate zo školy vráti opäť do pôvodného prostredia, ktoré nie je vhodné na jeho výchovu, socializáciu a edukáciu, vynaložené finančné prostriedky sa míňajú účinkom. Rodičia rómskych detí necítia vôbec potrebu svoje deti vzdelávať, spôsob obživy a príjmu si zabezpečujú formou rodičovských príspevkov, ktoré často ani nepoužívajú na potreby pre svoje deti. Už trinásťročné Rómky rodia deti, v osadách krátkozrakou politikou podporujete incest. Rómska rodina príjem od štátu nemusí míňať za poplatky, ktoré sú pre ostatných povinné , v osade nemusí platiť za komunálny odpad , môže si postaviť chatrč, kde chce . Murované príbytky sú bez stavebného povolenia. Ak by sa zbúrali, štát zabezpečí náhradné bývanie. Rómske deti dostávajú zadarmo školské pomôcky , stravu , nevyžaduje sa od nich plnenie si školských povinnosti tak ako je to u dieťaťa nerómskeho pôvodu. Je nezodpovedné voči majoritnej väčšine , aby sa neprispôsobivým občanom rómskeho pôvodu toleroval spôsob života bez mantinelov, ich zvyklosti a filozofia žitia, ktorá je v dnešnej dobe už neprípustná. Ak sa Rómovia nevedia prispôsobiť väčšine, tak by mali mať vytvorené svoje zvláštne teritória, kde by si žili svoj pradávny spôsob života. Je neprípustné, aby sa len spoliehali na obec a štát, že sa o nich postará. Do radikálneho riešenia rómskej problematiky sa nikomu nechce. Zdá sa, že politikom na Slovensku a štátnym úradníkom daný stav vyhovuje, pretože sa ich osobne netýka. Z fondov Európskej únie prúdi množstvo peňazí , ktoré sa neúčelne využívajú, aby sa zamestnali ľudia, aby sa podporovala byrokracia , aby sa dohodili kšefty známym a v konečnom dôsledku Rómom tieto peniaze nepomôžu. Jedine , čo by im pomohlo, je naučiť ich zobrať zodpovednosť za seba do vlastných rúk.
Záver:
Štát nemá odvahu a ani záujem razantne riešiť problém, urobiť pár „chirurgických rezov“ , ktoré by ale odstránili podstatu problému, síce nie hneď, ale časom určite. Problém je časovanou bombou . Mnohí osadníci sa podobajú deťom , ktorým rodičia nevštepili morálne zásady, a nestanovili im žiadne hranice , čo sa môže a čo už nie. Je potrebné začať Rómov učiť a to rázne, tvrdo , ale spravodlivo. Treba ich naučiť zodpovednosti za seba. „Daj človeku rybu a nakŕmiš ho na jeden deň. Nauč ho loviť ryby a nasýtiš ho na celý život. (Lao-c )
Ja sa pýtam, či je potom lepšie UPT. Lebo... ...
V minulosti dostali pitnu vodu, teplo, byty,... ...
Ani nahodou od kazdej. ...
No boli časy, keď sa im dávali byty v... ...
Pani túži po getách a segregácii? Nebolo by... ...
Celá debata | RSS tejto debaty