Asi dva týždne tu nebudem a dnes mám chuť písať. Pôvodne sa do tohto môjho blogu mala vkradnúť aj nostalgia či smútok ,ale povedala som si , že blog bude hlavne o nádeji. A láske. Veď je Veľká noc. Ja ju síce v obľube nemám , hoci sa mi do istej miery spája s romantickými zážitkami z detstva , keď nás chodili kúpať chlapci , ktorí sa dokonca učili po večeroch spievať piesne , jeden vždy hral na harmonike. Zaspievali pred domom, polievali, a potom pili a jedli. Včera sa mi nad ránom sníval sen. Také sny mávam už roky a vždy mi dopredu oznámia, že sa niečo bude diať. Nie sú to fantázie či príbehy (hoci občas aj to) . Sú to pohľady do vnútra ľudí , stretnutia , sú to emócie, aké v stave vedomia nemôžete precítiť. Možno takto sa cítia nadrogovaní. Neviem. Dokonca by som hádam mohla kontaktovať pozostalých s posolstvom od toho, ktorý tu už s nimi nie je. Ale to zatiaľ nechcem, urobila som to iba raz, je to veľmi vyčerpávajúce , chce to silu a ja jej už na rozdávanie nemám. Tak možno v budúcom živote. 🙂 Prosím, tí, čo čítate moje blogy, a neveríte , pokojne si ťuknite na čelo , pomyslite si svoje , ale nepíšte urážajúce komentáre. Zabolelo by ma to. Ešte nie som tak silná ,aby mi to bolo úplne jedno. A nebudem to s vami rozoberať , nebudem vás presviedčať. Vlastne sa to ani nedá. Proste veriť je niekedy viac ako vedieť. Ale teda k podstate. Vo včerajšom sne nad ránom som videla môjho akvárioveho skalára ,ako drží neónku a chystá sa jej ublížiť. Neónku som vytiahla a odniesla do iného akvária , no neviem, či prežila. To bol sen . Výstraha . A realita? Onedlho som objavila malú hrdličku, o ktorú sa starám. Ležala na dne voliéry , bez peria , chrbátik plný krvavých rán . Väčšie hrdličky ju ďobali .Ošetrila som jej ranu betadinom , vniesla dovnútra , v izbe bude dozajtra. Poranené vtáky potrebujú hlavne teplo. Dá sa do poriadku , bude to dobré. Už ju k nim nevrátim. Čo teda , priatelia, na záver k tejto story? Ak máte aj vy občas takéto sny , verte im , prípadne si ich zapisujte. Prihovára sa vám v nich vaša duša. A hlavne si nezabúdajte všímať svoje okolie, všímajte si ,či niekto neubližuje nejakému krehkému stvoreniu vedľa vás. Môže to byť aj vaše dieťa, ktoré je terčom šikany. Ono vám to síce nepovie, ale ak s ním budete pravidelne komunikovať, a budete vnímaví k jeho potrebám, začne vám dôverovať a po čase sa možno otvorí. Pomáhajte tým slabším, krehkým , ktorí sú korisťou predátorov. Obohatí to nielen vás. Keďže sme súčasťou vesmíru a sme všetci nejakým spôsobom spojení , aj váš skutok prispeje k tomu, že svet bude o niečo krajší. A bezpečnejší.
ja mám aj kavku , to je tiež z krkavcovitých,... ...
:-)))zabudol Ku mne chodia s doverou... ...
jeej, ďakujem, si zlatý, to ma skutočne... ...
13.4. vysielam. Drz sa luna,asi to bude... ...
ak čítaš všetky komentáre, mal by si dačo z... ...
Celá debata | RSS tejto debaty