Včera som mala debatu s kamarátkou, ktorú si veľmi vážim. Ak mám problém, zavolám jej, lebo sa na veci často pozrie z iného uhla pohľadu, racionálnejšie ako ja. Je totiž iné znamenie.:) Kamarátke som sa priznala , že píšem blogy a že sa mi občas stáva , že nerozumiem niektorým príspevkom, priznala som sa k svojej nedokonalosti . Že tu chodí mnoho intelektuálov , hlavne mužov , s tými ženskými príspevkami až taký problém nemám. Tí intelektuáli píšu určite veľmi múdro, ale ja im niekedy nerozumiem ani slovo. A som taká blbá, že občas na niektorý ich príspevok ešte aj zareagujem. A čo si oni potom o mne pomyslia. Je pravda, že mi je to jedno, ale aj tak… chodí tu aj zopár takých, na ktorých mienke mi celkom záleží. Upokojila ma. Tiež to pozná. Keď jej strýko začne rozprávať , ona sa v tom stráca. Málokedy mu rozumie. Pred rokmi súkal zo seba svoje múdra a ona ako tehotná popri ňom cupitala a niesla ťažký nákup…
Takže tak. Nie som na facebooku , na twitteri, neuznávam sociálne siete. Stačí mi, že musím byť adminom na jednej nemenovanej stránke. Tam si užijem dosť. Sociálne siete sú pascou dneška. Píšete si s ľuďmi, vymieňate názory či vzájomné lichôtky alebo urážky , podporujete sa alebo podpichujete , no človeka cez písmenka spoznáte len čiastočne. Človeka spoznáte najlepšie v reálnom živote a podľa jeho skutkov. Iné je písať si s niekým, iné je s niekým žiť. Virtuálny svet je nebezpečný najmä pre citlivých jedincov. Pohltí vás a očarí , zmietate sa v ňom a stane sa pre vás drogou. Zabúdate na človeka , ktorý je s vami , lebo mu chýba k dokonalosti tých 20 percent , ktoré má ten, čo si s vami píše. Kvôli 20 percentám zabúdate na tých 80, ktoré stoja blízko vás. Poznala som muža, ktorý si takýmto spôsobom hľadal lásku , písal si roky s mnohými ženami a možno láska bežala popri ňom.
Čo dnešným blogom chcem ale hlavne povedať. Aby ste viac času strávili so svojimi blízkymi . A nebojte sa im povedať , ako ich máte radi, nebojte sa ich objať. Ak to nedokážete, potešte ich maličkosťou. Možno zajtra budete ľutovať, že ste to neurobili. Toto nie sú frázy. Sú ľudia, ktorí čítajú mnoho kníh a získavajú z nich poznatky . Sú takí , ktorí všetko prežívajú na vlastnej koži a tak sa učia. Ako ja. Aj s popáleninami sa dá žiť ďalej.
A k tým intelektuálom na záver. Vážim si ľudí ,ktorí majú vrodenú prirodzenú inteligenciu , vážim si aj tých, ktorí ju nadobudli vzdelaním , no najviac si vážim tých, ktorí majú srdce. Aj ten obyčajný smetiar je pre mňa viac ,ak prejaví ľudskosť, súcit a empatiu ako egoista s tromi titulmi pred a za.
Krásnu Veľkú noc , priatelia, aj tí ostatní!