V tomto blogu budem o niečo osobnejšia. Skorumpovaný Smer mnohým z nás už liezol krkom . V úradoch dlhoročne zabetónované osoby, nepružnosť, byrokracia. Áno, aj rozkrádanie. Možno aj istý druh mafie. Potom prišli voľby, a poviem pravdu, už ani nepamätám, koho a či som vôbec volila. V tej dobe mi totiž bolo sympatické ešte aj Progresívne Slovensko. To preto, lebo som sa dlhodobo o politiku nezaujímala a nevedela som v nej čítať. Určite som ale nevolila Smer. Zato viem, že som volila Čaputovú, ktorá mi doslova učarovala. Vznikol Hlas a ja som miestami unesene sledovala sympoša Pellegriniho ,ako sa kultivovane vyjadroval na rozdiel od miestami buranského Fica, o ktorom sa navyše hovorilo, že má nesmierne problémy s alkoholom. Ak ich aj mal, klobúk dole, pretože skoncovať s touto metlou ľudstva vôbec nie je ľahké. Prišiel covid , stále som ako- tak verila vláde . Až nastúpila Ukrajina .A tu sa to začalo lámať. Keď som videla, že tí hore zjavne nechcú pochopiť, koľko je dva a dva. Mnohým sa nám vtedy otvárali oči . S hrôzou sme si uvedomili, do akého marazmu sme sa dostali a kto nám to vlastne vládne. Napokon, len sa potvrdila stará známa pravda, že kríza preveruje charaktery. Teraz môžem smelo skonštatovať, že horšiu vládu a neschopnejšieho a pokryteckejšieho prezidenta (tku) Slovensko ešte nemalo. A Hlas, ktorý bol mojím favoritom do ďalších volieb, začína pomaly ale isto strácať svoje čaro. Čím to je? Určite aj tým, že s niektorými jeho vrcholovými politikmi som mala vlastnú skúsenosť. A zdá sa mi ,že ide o ľudí povýšeneckých ,ktorí si o sebe myslia, že sú najlepšími odborníkmi, prezentujú sa ako politici, čo chcú pomáhať Slovákom, no podľa mňa je v tom často len póza. Takisto začínam byť čoraz viac presvedčená, že táto strana len navonok pôsobí súdržne , ale vo vnútri sa začína štiepiť. Napokon je to pochopiteľne u ľudí, ktorí už raz opustili topiacu sa loď v mene svojej kariéry. V hre sú predovšetkým iné názory na zahraničnú politiku a na možných koaličných partnerov. Priaznivcami Hlasu dosť zamávala zmena ich postoja k vojne na Ukrajine. Najprv principiálne žiadne zbrane a teraz lavírovanie a tanečky dookola. A najnovšie zase Pelleho vyjadrenia, že si nevie predstaviť vládnutie s Ficom, čo niektorí čítajú tak, že so Smerom. Chápem Pellegriniho , Fico je silná osobnosť a on chce mať svoj pokoj a pracovať. Nepotrebuje počúvať prípadné poznámky na svoju adresu a ako pozná Fica čakať, kedy mu zradu nejakou formou vráti .Lenže – ak nie s Ficom , tak potom ostáva Pellemu už len cesta ako sa vraví do pekla. So stranami súčasnej koalície. Preto teraz pôsobí ako slizký had, matematik, ktorý lavíruje a čaká , ako sa situácia vyvinie a počíta a počíta… A s ním aj mnohí jeho spolupútnici. V každom prípade, mnoho voličov sa už tým pádom rozhodlo. Aj ja sa k nim hlásim. Iste, mám mnoho výhrad k minulosti Smeru a môžem len dúfať, že sa už aspoň v niečom poučili. Že pochopili, že tento národ už nemôžu sklamať. Tento národ môže totiž teraz stratiť všetko. Pretože žijeme v šialenej dobe , potrebujeme aby nás viedli realisti , ktorí nebudú papagájmi, nebudú ohýbať chrbát a ak sa prekročí istá hranica alebo ak chcete červená čiara, povedia jasné nie.