Humus , o akom sa nám ani nesnívalo, dostáva reálnu podobu. Opäť sa potvrdzuje, že klasici našej literatúry boli múdri ľudia, ale žiaľ takisto aj smutná skutočnosť, že vlastne dejiny sa stále opakujú, že ľudia sú nepoučiteľní, to len technika napreduje. Janko Jesenský napísal román Demokrati. Názov je myslený ironicky, myslel tým falošných demokratov , ktorí majú iba prázdne reči o demokracii, ale v skutočnosti myslia iba na seba a svoje korytá. A na obyčajných ľuďoch im pramálo záleží. Takýmito „demokratmi“ sú dnes aj tí, čo práve založili novú stranu. Je to číra katastrofa. Bývalý díler vodky, nemastný neslaný Edko , ktorý zo seba súka prázdne frázy a pri otázke, ktorá mu nesedí, pozerá nechápavo ako teľa na nové vráta alebo odpovie, že sa vyjadrí, keď na to príde čas. A ešte má tú trúfalosť povedať, že nová strana má ambície zo Slovenska urobiť prosperujúcu krajinu. A doteraz čo robil? Je premiérom a výsledok jeho pôsobenia? Vysoký štátny dlh, zničenie právneho štátu a demokracie, slobody slova, zhoršená ekonomická situácia, pokles životnej úrovne. Jedna z najvyšších inflácii v Európe.
A jeho kumpáni a spolustraníci? Zakomplexovaný klamár a kšeftár Jaroslav Naď, ktorý neznesie prehru v diskusnej relácii a tak si musí vypomáhať dohodou s podvodníkmi , aby mu posielali hlasy .Hulvát a pravdepodobný alkoholik Káčer , ktorý nadáva Slovákom do paviánov, vrieska na nich ako zmyslov zbavený. Janko Budaj, ten zase nie a nie odísť z politiky, lebo jeho ambície sú vysoké . Týchto pánov okrem toho, že sú na Slovensku čoraz viac a viac neobľúbení spája proamerické smerovanie, nenávisť k Rusku a tak vďaka podpore zo zámoria sú ochotní obetovať Slovensko a Slovákov. Chuderka Zuzana. Títo páni sú jej síce krajne sympatickí, no ich nová strana takisto môže odčerpať pár percent tej jej , milovanému Progresívnemu Slovensku. No čo už? Túto skutočnosť bude ako vždy citlivo vnímať.