Keby NATO prišlo s myšlienkou, že treba vytvoriť bojový útvar , ktorý pôjde na Ukrajinu, Heger, Naď a Čaputová by ako prví súhlasili. Samozrejme, veď o ich životy nejde. Napriek tomu , že Rusko stále ponúka mierové rokovania, Ukrajina ich s požehnaním Západu odmieta . Zelenského junta nechce chápať, že ultimáta nie sú riešením a cestou. Áno, Ukrajina má byť prečo nahnevaná, no hnev nie je dobrý radca a mier s očami červenými od hnevu, nedosiahneme. Nestratili už Ukrajinci dosť? Chce ich vláda, aby straty boli ešte väčšie ? A hlavne – sebecky do konfliktu zaťahujú aj tých, ktorí o to nestoja. Každému súdnemu človeku je jasné, že Rusi Krym nevrátia a zrejme ani Donbas. Keď už nakoniec budeme totálne vyčerpaní všetci okrem Spojených štátov , keď budú z Ukrajiny trosky a Rusko podľa predstavy tých za veľkou mlákou patrične oslabené, vtedy možno nastane čas sadnúť si za rokovacie stoly.
Dnešné deti už nečítajú také knihy , aké sme v minulosti čítali my, majú iný vkus a doba im neponúka príbehy nabité emóciami, ale skôr akciou. Je to škoda. Jednou z najkrajších kníh pre mládež je Mladosť Margity Figuli. Figuli je známa skôr ako autorka lyrizovanej prózy, novely Tri gaštanové kone. Realistickej knihe Mladosť však patrí v jej tvorbe čestné miesto. Figuli tu spomína na svoje detstvo poznačené chudobou v časoch 1. svetovej vojny. Živiteľ rodiny musel bojovať na fronte za cudzie záujmy, za záujmy rozpadávajúcej sa monarchie. Kniha obsahuje silné pasáže, ktoré človeka dojímajú stále, aj po rokoch. V nadčasovosti je práve umelecké majstrovstvo kníh. Aj po rokoch vo vás vedia vyvolať rovnaké pocity ako kedysi. Jednou z takých silných scén je tá, keď rodina autorky musí odovzdať na bojové účely koníka Ferka. Ferko, ktorého potrebovali pri práci , mal ísť na front … Malý chlapček sa s ním lúči slovami: „Choď, Ferko a pozdrav nášho otecka, keď sa s ním stretneš.“
Mám známu, ktorá sa roky venuje koňom .Vraví, že ani jedno zviera nebolo po stáročia tak zneužívané ľuďmi ako tento pomocník a priateľ človeka. Na tie najodpornejšie , bojové účely.
Aj Slováci majú v sebe čosi konské. Vcelku ako národ nie sme bojovníci , chceme len žiť v mieri pre svoje rodiny a pracovať. Nemáme v génoch boj. A o to smutnejšie je , keď nás zneužíva banda hyén, ktorá nás chce zatiahnuť do vojny. Máme umierať za cudzie záujmy. Aby dolár posilňoval. Čaputová, Heger, Naď a celá plejáda ďalších …naši poslanci , ktorí robia nezrelé, neuvážené rozhodnutia a zahrávajú sa s ohňom. Zahrávajú sa s našou budúcnosťou a s našimi životmi.
Je čas prebudiť v nás bojovníkov , nebyť koňmi, ktoré vedú na jatky , ale vzoprieť sa a povedať: Dosť!