Byť či nebyť- žiaľ, táto hamletovská otázka visela dlho nad Slovenskom, zdalo sa, že vyslovením nedôvery vláde sa vyriešila. No a vidíte, aj Shakespeare by sa čudoval, že stále nie. Terajšia umierajúca koalícia má stále nejaké to percento svojich priaznivcov, pár ľudí z neznámych dôvodov ešte stále verí Matovičovi , pár ich zase v zbožnej úcte vzhliada ku kollárovcom a takisto má svojich fanúšikov aj SaS ka. Vyzerá to ale tak, že jadro slovenského národa je zdravé a dáva prednosť sociálnym demokratom, chce, aby sa konečne vláda začala starať o ľudí . Takže teda Smer a Hlas. Okrem sociálnych istôt väčšina slovenskej verejnosti túži po mieri .
Ak sa volič rozhodne pre Fica , musí si byť vedomý, že možno budeme dostávať zo zahraničia demarše, mainstream zo seba vyplaví množstvo negatívnych myšlienok a teórií (ale na rozdiel od terajšej vlády Fico nechá médiá na pokoji) , no a budeme sa snažiť vychádzať dobre s každým, ako Fico povedal- budeme pozerať na všetky 4 svetové strany. Na západ , aj na východ . Ukrajinci môžu na vojenskú podporu z našej strany zabudnúť. Fico má dva mínusy. Prvým je minulosť ,korupčné kauzy , ktoré treba vyšetriť, druhým je slabý koaličný potenciál. Je to priamy človek, preto má aj veľa nepriateľov . 50 percent nezíska, s kým teda pôjde? Ostáva mu len Hlas, Republika a možno Sme rodina…
Ak sa volič rozhodne pre Pellegriniho, pomoc ľudom sa takisto dostane. Bude pokoj, Pelle ako sa zdá, je majstrom kompromisov a v pravej chvíli vie , na ktorú stranu sa otočiť. Takisto ako aj Kollár, aj preto si rozumejú. Pelle si už uvedomil, že širší koaličný potenciál si vyžaduje isté zmeny názorov na zahraničnú politiku. Kým sa Hlas na začiatku dušoval, že nie je za posielanie žiadnych zbraní na Ukrajinu, teraz už zmenil rétoriku- migy áno, ak nám to odobrí NATO. Pelle si tak poistil (ak mu to nevyjde so Smerom ) do istej miery SaS ku, našliapnuté má teda aj ku Progresívcom , Kollára už má istého. Ak mu to ale myslí ( a jemu to zapaľuje dobre) , musí si byť vedomý, že v spojení s liberálmi buď po čase stratí svoju tvár a aj voličov alebo budeme svedkami ďalšej vážnej politickej krízy. Pelle momentálne jemne lavíruje, ide mu karta , lebo ju úplne neodkrýva. Nezávidím mu bremeno voľby napriek tomu, že má širší koaličný potenciál.
Takže čo si zvolíme? Priamosť alebo uhýbanie? Vzburu alebo pokoru? Mier alebo možné zapojenie sa do vojny? Konfrontáciu , iskrenie alebo nudný pokoj?
Ideálne by bolo spojiť všetky tieto ingredience a namiešať z nich koktail. Koktail z kompromisov pre dobrú vec. Koktail, v ktorom by sa roztopili egá. A chutil by po čase aj tým, čo ho sprvu odmietali.