Jozef Tiso i Stepan Bandera sa snažili zabezpečiť bezpečnosť svojho národa v ťažkých časoch 2. svetovej vojny. Rozdiely medzi nimi sú však veľmi veľké. Tisovi možno jednoznačne vyčítať deportácie Židov zo Slovenska. Zároveň však treba povedať, že slovenskí politici , a teda aj Tiso , nevedeli, že sú Židia v koncentrákoch mimo Slovenska zabíjaní.Deportácie treba odsúdiť v každom prípade, nemožno však tvrdiť, že Tiso o usmrcovaní Židov vedel, alebo že si smrť Židov želal.
Stepan Bandera bol inou šálkou kávy. Angažoval sa v Organizácii ukrajinských nacionalistov OUN, ktorej cieľom bolo dosiahnuť ukrajinskú štátnosť. Počas druhej svetovej vojny OUN spolupracovala s hitlerovským Nemeckom a pomáhala Nemcom pri útoku na Sovietsky zväz. Pre OUN bola typická fašistická rétorika a páchanie násilia na protivníkoch. Napríklad v tzv. Desatore ukrajinského nacionalistu sa hovorí: Nebudeš váhať spáchať i ten najťažší zločin, ak si to úspech našej veci vyžaduje. 8. Nenávistne a úskočne budeš zaobchádzať s nepriateľmi svojho národa. Bandera v 30. rokoch ako krajský náčelník OUN na poľskom území organizoval teroristické útoky proti poľským úradom, ale i proti Ukrajincom, o ktorých sa OUN domnievala, že s Poliakmi kolaborujú. Bandera bol stíhaný a súdený za teroristický čin, ktorým bolo napomáhanie pri vražde poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého v roku 1934. Poľský súd odsúdil Banderu na trest smrti, rozsudok bol potom zmenený na doživotie.
OUN rozširovala letáky, kde stálo: Zničte nepriateľa. Moskva, Maďari, Židia, títo sú vašimi nepriateľmi. Zničte ich.“Keďže Nemci nemali záujem na vyhlásení samostatnosti Ukrajiny , vedenie OUN pozatvárali a Bandera putoval do koncentračného tábora. Z väzenia napísal list, že ukrajinskí nacionalisti sú predurčení byť nápomocní nacistom, lebo boli formovaní v duchu podobnom národnosocialistickým ideám.
V roku 1942 vznikla Ukrajinská povstalecká armáda UPA ako vojenská ozbrojená odnož OUN. Pre UPA boli najväčšími protivníkmi poľské etnikum a sovietski partizáni. V roku 1943 došlo k Volyňskému masakru. Bojovníci UPA povraždili 50 až 100 tisíc Poliakov, vyvražďovali celé dediny, ženy, starcov a detí a dopúšťali sa pri tom neslýchanej krutosti. Bandera mal síce v Sachsenhausene len obmedzené informácie o masakre, ale to neznamená, že za masaker nenesie zodpovednosť.
Na Slovensku sa k Tisovi hlásia určité skupiny ľudí, no oficiálna politika štátu kult Tisa odmieta. Naopak, pri pohľade na mnohé ukrajinské mestá to dnes vyzerá, že kult Banderu je veľmi živý. A bol aj pred ruskou inváziou. No o tom sa otvorene nesmie hovoriť , lebo Ukrajina je dnes obeťou. Na minulosť sa však zabudnúť nedá a minulosť s prítomnosťou súvisí .