Dnes som telefonovala s jedným známym, ktorý mi v minulosti dosť pomohol , odvtedy si raz začas zavoláme a podebatujeme. Pokladám ho za inteligentného, dobrého človeka. Donedávna sa zdalo, že sme naladení na rovnakú vlnovú dĺžku, až kým sa nestali isté udalosti, a politika nás nerozdelila. Ale to, že sme teraz na opačnej strane barikády neznamená, že nevieme slušne a vecne komunikovať. A ak vidíme, že sa naše názory až príliš rozchádzajú, prejdeme na inú tému. Dnes ma však prekvapil priznaním, že je gay. Myslela som si, že má priateľku , aspoň tak to vždy naznačoval. On však žije s mužom. Takže opäť som o ďalšiu skúsenosť bohatšia , pretože jeho priznanie mnou vôbec neotriaslo, to, že je inak orientovaný ani v najmenšom nezmenilo môj vzťah a postoj ku nemu. A prečo by aj malo? Stále je to o ľuďoch a ich vlastnostiach, nie o ich orientácii. A tak som si dnes v tejto súvislosti spomenula na moderátora Rasťa Ilieva. Diskusie na TA 3 sledujem pár mesiacov. Pri pohľade na Ilieva som stále rozmýšľala, či ten človek má vôbec nejaké city , pôsobil tak chladne. .. Pomyslela som si, že musí byť veľmi nešťastný. Potom ho raz vystriedal kolega , lebo Iliev išiel na dovolenku. Po dovolenke už pôsobil uvoľnenejšie, takže som dospela k názoru, že asi zažil niečo pekné, možno sa na dovolenke zmieril s manželkou. A zrazu bum- onedlho – šokujúce priznanie v priamom prenose! Hodne sa o tom diskutovalo, niektorí moderátora obdivovali, iní zatracovali. Ja sa snažím o nadhľad a keďže mám v povahe súcit s trpiacimi, došlo mi, prečo ten človek mal takú kamennú tvár. Nemožnosť verejne prezentovať svoje city , chytiť za ruku partnera, aby som nebol terčom ironických poznámok či nebodaj útoku ,to chce celkom silného človeka . Títo ľudia musia byť obrnení v spoločnosti, ktorá im nepraje. Na druhej strane si myslím, že LGBTIQ komunita na Slovensku nie je nejako zvlášť utláčaná, hoci osobne za akúsi právnu úpravu, po ktorej volajú, som. No nepáči sa mi, že sa z vraždy na Zámockej ulici začal vytĺkať politický kapitál. Ale k Ilievovi- možno mu odľahlo, uľavilo sa mu, keď odhodil masku. Maska a pretvárka človeka veľmi ťaží. Z tohto hľadiska Ilieva chápem, už iné je, že si v debate občas osvojuje metódy progresívcov a nespráva sa práve najprofesionálnejšie. Pár ľudí písalo , že by ho mali práve kvôli tomuto prepustiť, no práve svojím priznaním sa dobre poistil. Kto si už dnes za prezidentovania Čaputovej dovolí vyhodiť z práce gaya či lesbu? A už sa dostávam k záveru. Človek nikdy nevie , možno sa môj blog nejakým riadením osudu k Ilievovi dostane. Tak sa ho chcem opýtať: Pán Iliev, vy voláte po slobode a tolerancii, po neobmedzovaní práv. Ste za to, že treba diskutovať slobodne a bez strachu? Alebo súhlasíte s názorom vašej kolegyne Kovačič- Hanzelovej, že o pravde sa nediskutuje? Že teda podľa jej názoru sú tu ľudia, ktorí sú jedinými nositeľmi pravdy? Takisto sa chcem opýtať, či by sa vám páčilo, keby ste písali príspevky , napríklad aj blogy a len čo by ste sa dotkli nejakej „zakázanej“ témy , trebárs aj LBGTIQ, príspevok by vám vymazali alebo stiahli? Ako by ste reagovali? Ja si myslím, že písať treba o všetkom, len to treba robiť kultivovane a jediné tabu sa má vzťahovať na propagáciu násilia . Súhlasíte, pán Iliev?