Po novembri 1989 sa mnohým zdalo, že začína svitať na nové, osvietené časy. Že nastáva éra demokracie a blahobytu. Iste, dobré úmysly väčšinou pokazia konkrétni ľudia a Dubčekov model socializmu s ľudskou tvárou sa zdal byť už zastaralý. Svet bol v pohybe, Európa bola v pohybe a Československo sa pridalo k zástupu štátov, ktoré si zvolili slobodu. Vykúpenie malo meno Západ. Čoskoro sa však ukázalo, že nová éra priniesla hlavne príležitosti tým správnym a najviac nadupaným samcom- dravcom. Isteže, všetko má svoje negatíva aj pozitíva. Jedným z pozitív bol vznik Slovenskej republiky. Nepatrím k ľuďom, ktorí na Československo nadávali a mali pocit, že nás bratia Česi utláčajú. No vždy vychádzam zo základov psychológie , ktoré sa dajú aplikovať aj na spoločnosť. Ak platí, že iba sebavedomý a spokojný človek prinesie šťastie druhému a že základom lásky k iným je mať rád samého seba, potom je jasné, že aj Slováci sa potrebovali prebudiť národne, to znamená oddeliť sa a vyskúšať si vlastné sily. Posilniť svoje sebavedomie. Oddeliť sa, aby sme sa neskôr mohli aj spájať, trebárs aj pod vlajkou Európskej únie. Od vzniku Slovenskej republiky sme prešli kus cesty a názory na to, či a kedy sme kráčali tými správnymi, sa rôznia. Teraz je rok 2022 a mnohí mi dáte za pravdu, že dnes na našej ceste vpred prevažujú skôr negatíva. Ekonomika v rozvrate , neschopná vláda, ktorá sa drží korýt za každú cenu a verne slúži mocným tohto sveta. Táto vláda je navyše aj nebezpečná , potláča našu slobodu, zavádza cenzúru. Nanucuje nám svoje názory a každý iný je považovaný za nepriateľský , taký, ktorý treba v zárodku potlačiť. Že ste si za socializmu nemohli povedať svoje, lebo ste prišli o prácu a vaše deti mali zahatanú cestu k štúdiu? A vari teraz môžete? Nevyhodia vás síce oficiálne z práce za názor, ale nejaký dôvod sa už nájde( napríklad nadbytočnosť.) Kritizuješ šéfa ?Pôjdeš! Pamätáte sa na časy, kedy by sme až takto boli rozvadení ? V spoločnosti to vrie . Rozoštvané rodiny a priatelia stojaci proti sebe najprv v otázke očkovania, teraz kvôli názorom na vojnu. Áno, doba je mimoriadne ťažká , no a práve preto potrebujeme múdrych a schopných, aby nás previedli cez túto krízu. Už ktorí to sú a či vôbec existujú , to je iná otázka…Dnes len vieme, ktorí to nie sú.
Totalitné režimy sa vždy báli humoru. Humor vie totiž riadne ostro šľahať. A nikto nemá rád ,keď sa mu vysmievajú do očí. Komunisti hľadali paranoidne pomaly vo všetkom dvojzmysly. Podozrivá bola už len veta v divadle :“ Nevyzerá to na to, že od zajtra tu bude lepšie.“ Keď Miro Žbirka skladal pieseň Do člna mi stále tečie voda, Lučenič ho upozornil, že stráca čas, toto im neprejde, pretože aj pieseň musí byť pozitívna. Taká bola doba. A myslíte, že teraz je iná? Médiá , ktoré by mali byť slobodné a mali by dať priestor na pluralitu názorov , robia cenzúru alebo nám masírujú mozgy výmyslami. Niekedy z horlivosti, niekedy možno aj zo strachu. Mnohí z vás sú toto príkladom. Aj ja som toho príkladom. Len taká maličkosť. Nedávno som uverejnila blog https://luna5.blog.pravda.sk/2022/10/13/sluzim-svojej-vlasti-amerike/ , išlo samozrejme o fikciu. Z tajného denníka ministra Naďa. A vzápätí blog zmizol. Lebo to síce bola fikcia, ale taká, ktorá ďaleko od pravdy nemá. Naď si nezaslúži súcit, je to arogantný človek, ktorý tu napáchal viac zla ako traja ministri dokopy. Je to človek totality, prvý človek, ktorý oficiálne protestoval proti zverejneniu článku –fikcie v časopise Plus sedem dní: https://plus7dni.pluska.sk/nasa-fikcia/je-to-tu-minister-obrany-jaroslav-planuje-obnovenie-povinnej-vojenskej-sluzby-januara.
Čo protestoval? On sa vyhrážal . Takže : Vitajte v totalite, priatelia!