Vražda dvoch nevinných mladých ľudí na Zámockej ulici bola aktom chorého človeka a treba ju rázne odsúdiť. Na druhej strane sa núka otázka, nakoľko to bola len náhoda, že vrah nezačal robiť poriadky s niekým iným. On totiž ľudí nenávidel a nenávidel aj seba. Bol to chorý, nešťastný človek, ktorý žil bez lásky . Chcela by som sa ale vyjadriť ku komunite LBGTI z pohľadu bežného tolerantného človeka. Dnes vysielali tri televízie diskusné relácie , ktoré sa venovali aj tejto téme. V TA3 téma vraždy a LGBTI dokonca dominovala, moderátor sa v priamom prenose k tejto komunite verejne prihlásil.
V rozhovoroch so známymi občas zabŕdneme aj do spomínanej problematiky. Nemáme pocit, že by sa komunite LBGTI nejako ubližovalo. Iste, nechodíme na kdejaké sociálne siete a tým pádom nečítame nenávistne prejavy. Ale v reálnom živote poznáme pár gayov a lesieb, ktorí si celkom v pohode žijú, majú dobrú prácu , nikto im neubližuje. Začína sa hovoriť o registrovaných partnerstvách .Ak by to znamenalo, že sa uzákonia praktické veci, ktoré by tejto komunite uľahčili život, myslím, že takmer nikto by nič nenamietal. Pochopiteľne, extrémistov je potrebné zastaviť. Ale drvivej väčšine obyvateľstva nebude určite prekážať , že niekto po niekom s rovnakým pohlavím ide dediť alebo sa môže informovať o jeho zdravotnom stave, hoci nie je jeho manžel či manželka a len s ním žije v spoločnej domácnosti. No treba si uvedomiť, že tak ako v bežnom živote NIKTO nemôže preskočiť svoj psychický vývoj, nemôže ho preskočiť ani spoločnosť. A tá naša slovenská ešte nie je pripravená na to ,aby sme tu mali sobáše ľudí s rovnakým pohlavím a dokonca ,aby si mohli tieto páry adoptovať deti. Niečo iné je samozrejme, ak homosexuálny pár vychováva dieťa, ktoré má jeden z nich s predchádzajúcim partnerom opačného pohlavia. Preto doprajme preboha Slovensku pokoj a nesiľme to. Nechajme veci plynúť svojím tempom. Všetko chce svoj čas.- Násilné urýchľovanie čohokoľvek nikdy nič dobré neprinieslo. Možno o 10 rokov sa už len pár ľudí na Slovensku pozastaví nad tým, že susedka mala sobáš s inou susedkou. Ani školské osnovy nie je potrebné radikálne meniť, stačí ,ak žiaci budú informovaní o tejto komunite a o tom, že je súčasťou nás všetkých a treba k nej pristupovať s rešpektom a s potrebnou toleranciou. No aj komunita LBGTI musí pochopiť , že nielen oni , ale my všetci máme nejaké tie svoje problémy. Každý z nás sa s nejakým problémom narodil alebo ho v priebehu života získal a musí s ním bojovať alebo sa vyrovnať. U niekoho to je zdravie, iný má nevhodnú rodinu a skoro každý z nás má tendenciu myslieť si, že ten jeho problém je najväčší. Nabádam preto k pokore ľudí z LGBTI komunity aj ostatných. A k tolerancii. LGBTI nič zlé neurobili, oni si svoju orientáciu nevybrali dobrovoľne. Nechajme ich žiť a nech oni takisto nechajú žiť nás. Takisto si však treba uvedomiť zásadnú vec, a to, že nemožno ísť proti svojím pocitom .Tak ako je niektorým heterosexuálom nepríjemne pozerať sa na bozkávajúci sa párik ľudí rovnakého pohlavia, takisto predpokladám, že podobné pocity voči hetero majú aj ľudia LBGTI. Bolo by tragédiou doby, ak by sa heterosexuáli o pár rokov cítili trápne, že nie sú in ,lebo nepatria k LGBTI komunite a nevezú sa na módnej vlne. V Amerike sa to už deje.
Za pocity nikto nemôže. Ani za myšlienky. Môže však za ich realizáciu a za svoje správanie. A to by malo byť slušné a zodpovedné. Neprekračujme hranice násilím, držme sa pokory a tolerancie A hlavne sa riaďme vetou: Ži a nechaj žiť!