Na rôzne témy

Západná vládnuca trieda sa čoskoro naučí, že keď sa moralizátorský idealizmus zrazí s realitou, výsledkom je tragédia, píše žijúca legenda konzervatívnej žurnalistiky Rod Dreher.

Jeden z tých európskych lídrov chápe svet taký, aký je. Nie je to líder silnejšej, bohatšej a väčšej krajiny.

Všetci z triedy národnej bezpečnosti a spojeneckí novinári sú nadšení nedávnymi ukrajinskými víťazstvami na bojisku. V istom zmysle je ťažké nebyť. Rusko si za to, čo urobilo Ukrajine, zaslúži krvavý nos, a ešte horšie. Sledovať videá Ukrajincov, ktorí exhumujú telá z masových hrobov na Izjume, znamená byť svedkom zla Moskvy.

A predsa by sme boli moralistickí hlupáci, keby sme si mysleli, že táto vojna je nejaký román, v ktorom sa dá zápletka úhľadne uzavrieť. Spomínate si, aký skvelý pocit bol sledovať iracké davy, ktoré bezprostredne po víťazstve USA v roku 2003 strhli sochu tyrana Saddáma? Kiež by to bola posledná kapitola! Ale vieme, čo sa stalo potom – a zdiskreditovalo to celú americkú misiu budovania štátu. Ukázalo sa, že všetky peniaze a všetka palebná sila sveta nedokážu vytvoriť mierovú liberálnu demokraciu z ľudí, ktorí ju buď nechcú, alebo na ňu nemajú schopnosti. Keď idealizmus narazí na realitu, vznikne tragédia.

Myslím si, že práve k tomu Západ smeruje v prípade Ukrajiny. Smerujeme k tomu prakticky od začiatku – a jediný spomedzi západných štátnikov, maďarský Viktor Orbán, pochopil realitu tohto všetkého. Nedávno poskytol krátky rozhovor Sohrabovi Ahmarimu. Úryvok:

Ak niekto verí, že môžete poraziť Rusko a zmeniť veci v Moskve, je to čistý omyl,” povedal Orbán veľkostatkárom svojej strany v Kötcse, keď otvorene hovoril o vojenskej koncovke vojny.

Jeho postoj sa nezrodil z hlbokej lásky k Moskve – čo je nemožné vzhľadom na polstoročie sovietskej okupácie a premiérovo presvedčenie, že ruská civilizácia sa zásadne líši od európskej. Skôr vychádza z realizmu a chladnej racionality, ktoré Maďarsku vnútili historické a geografické okolnosti.

Realizmus: Rusi úplne zmietli zamýšľané účinky energetických sankcií, či už tým, že svoje zásoby predali Číňanom, ktorí ich potom s prirážkou predali Európanom, alebo tým, že jednoducho predali menej tovaru za vyššie ceny, ktoré sankcie spôsobili. V každom prípade vojna a sankcie posilnili rubeľ na historické maximá.

Realizmus: V snahe ožobráčiť svojho obrovského východného suseda Európania ožobráčili… sami seba. Fronty na pohonné hmoty sú teraz bežným pohľadom v Poľsku a inde. Výrobcovia zastavili výrobu v Nemecku a vo veľkej časti severnej Európy. Účty za energiu sú pre britské malé podniky už neudržateľné, a to ešte ani nie je zima.

Realizmus: Strednej a východnej Európe, vrátane Maďarska, hrozí vážne zaostávanie v rozvoji práve v čase, keď je tento región pripravený stať sa čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ. Ako mi povedal Orbán, “vojna a sankcie stíhané Západom spôsobia, že región stratí všetky zisky, ktoré dosiahol v porovnaní so západnou Európou”.

To všetko vyvoláva nepríjemnú otázku pre amerických politikov – aspoň pre tých, ktorí sú ochotní počúvať, a nie bezmyšlienkovite odmietnuť Orbána ako “neliberála”. Sú Spojené štáty naozaj pripravené na to, že sa Európa zmení na energetický a hospodársky odpadkový kôš bez hmatateľných výhod voči Moskve? Bolo by žiaduce, aby sa milióny nemeckých robotníkov pracujúcich v špičkovej výrobe zaradili medzi nezamestnaných? Stojí masová poľská chudoba za upokojenie šialeného a beznádejného odhodlania Varšavy viesť apokalyptickú vojnu proti Rusku na ukrajinskej pôde?

Orbán nikdy neospravedlňoval ruskú inváziu, ale opakovane povedal, že Západ by sa mal usilovať o nejaké mierové riešenie medzi Kyjevom a Moskvou, skôr než sa vojna rozšíri na oveľa väčší požiar. Nie je to návrh, z ktorého by mal človek dobrý pocit – dobrý pocit je dať to ruskému agresorovi -, ale je to návrh, ktorý má tú výhodu, že zabráni Európe, Amerike a Rusku, aby sa dostali do oveľa, oveľa horšej situácie.

Tento týždeň na konferencii NatCon v Miami jeden bohatý americký pozorovateľ, keď sa dozvedel, že sa na jeseň presťahujem do Budapešti, kde budem pracovať v Dunajskom inštitúte, povedal, že mám šťastie, že smerujem do krajiny, ktorej vládne človek, ktorému viac záleží na vlastnom ľude ako na ideológii Európskej únie. Bolo to tesne predtým, ako angažovaný predstaviteľ EÚ vyhlásil, že Maďarsko už nie je demokraciou, ale skôr “volebnou autokraciou”, a to z rôznych dôvodov vrátane zákona, ktorý bráni propagácii detí s LGBT ideológiou. Podľa Bruselu, keď Maďari hlasujú za Orbánovu stranu – ako to v drvivej väčšine urobili na jar tohto roku -, nie je to demokratický akt. Je zvláštne, že v Budapešti, ktorá je väčšinovo ľavicovým mestom, Brusel nevidí žiadny problém s tamojšou demokraciou.

To je to, čo eurokrati urobili pred niekoľkými desaťročiami, keď sa nepoddajné európske národné obyvateľstvo ohradilo voči projektu EÚ: vyhlásili hlasovanie, ktorým sa odmietla EÚ, za neplatné a hlasovali dovtedy, kým sa obyvateľstvo nerozhodlo správne, a potom — kto vie! — demokracia!

Pozor, milí Američania: toto je ten istý návod, ktorý sa vládnuca trieda chystá v blízkej budúcnosti použiť proti nám. Vždy, keď voľby prinesú výsledky, ktoré sa elitám nepáčia, budú vyhlásené za nedemokratické – a tí, ktorí sa zasadzujú za víťaznú stranu, budú Washingtonom a technickými a finančnými elitami považovaní za “hrozbu pre demokraciu”. Videli ste Bidenov prejav. Už sa

to blíži.

Tá istá európska vedúca trieda, ktorá vyhlásila, že Maďarsko už nie je demokratické, pretože maďarský ľud má tú drzosť veriť, že by mal riadiť svoje vlastné záležitosti, viedla aj sebazničujúcu krížovú výpravu s cieľom potrestať Rusko za jeho ukrajinský imperializmus. Dve veci môžu byť pravdivé súčasne: že Rusko bolo bezbožné, keď napadlo Ukrajinu, a že pokračovanie v presadzovaní tejto zástupnej vojny s Ruskom pravdepodobne hospodársky zničí Európu, alebo ešte horšie. Neskôr v tejto strašnej zime, keď obrovské davy premrznutých a nahnevaných Európanov zaplnia ulice európskych hlavných miest a budú žiadať hlavy lídrov, ktorí ich priviedli do tohto temného lesa, bude Viktor Orbán vnímaný ako jediný štátnik, ktorý videl, čo si Európa robí, a pokúsil sa zastaviť jej kolektívnu samovraždu.

Alebo, čo je ešte temnejšie, európska vládnuca trieda a médiá sa pokúsia urobiť z neho a z Maďarska obetného baránka za svoje úplné zlyhanie.

Dôrazne odporúčam svojim americkým čitateľom, aby tomuto príbehu venovali viac pozornosti. Spojené štáty tým, že tlačia na európske vlády, aby išli proti Rusku, vytvárajú medzi európskym obyvateľstvom nesmierne silnú rezervu antiamerikanizmu. Je možné, že niektoré európske krajiny boli hlúpe, keď dovolili, aby sa stali tak závislými od ruských dodávok energie, ale keď budeme na Európanov ukazovať prstom a žiadať, aby mrzli v tme, aby potrestali Rusko, nebude to medzi európskou verejnosťou populárny postoj, keď v januári zhasnú svetlá a vypne sa teplo.

Ak má Orbán pravdu a stredná Európa stratí tridsať rokov hospodárskeho rastu kvôli tejto Washingtonom a Bruselom vedenej agresii voči Rusku, aké nálady voči Amerike sa podľa vás objavia u týchto národov? Myslíte si, že na elitách, ktoré ich odsúdia ako nedemokratické, bude sakra záležať?