Sledujúc momentálnu slovenskú politickú scénu , nenapadá mi žiadne ženské meno , s ktorým by sa spájal výraz osobnosť, ktorá má výrazne čo ponúknuť. No úprimne, s mužmi to nie je o nič lepšie. Vraj by malo byť viac žien v politike. Lebo…ženy sú citlivejšie, empatickejšie, vedia lepšie spolupracovať, viac sa zaujímajú o druhých a počúvajú ich, viac rešpektujú aj opačný názor a nechcú sa presadzovať za každú cenu. A hlavne- keby vládli ženy, nebolo by vojen. Možno to platilo v dobách, keď príslušníčky nežného pohlavia ešte neboli emancipované do takej miery ,ako je tomu teraz. Aj v minulosti žilo pár žien, ktoré zatriasli dejinami . Môžeme obdivovať múdre panovníčky, ktoré vo svojej dobe robili osvietenské reformy alebo aj dobu v istých smeroch predbiehali. Trebárs Alžbeta I. alebo aj naša Mária Terézia, ktorá si vôbec nezaslúži byť terčom vtipov, aké o nej kolovali. Okrem iného môže byť dnešným mocným sveta vzorom kvôli mierovému posolstvu. Svojmu synovi pred smrťou odkázala, že na vojne nie je nič pekné , je ohyzdná a že lepší je kompromisnícky mier .Dnes, keď sa diplomacia nenosí, sú jej slová o to viac potrebné. Takže áno, múdre a predvídavé ženy minulosti sa snažili svoju krajinu pozdvihnúť. Dnešná doba je dobou krízy elít . Vari máme obdivovať Ursulu von der Leyn či Elizabeth Trussovú , ktorá neovláda ani základy zemepisu ? Alebo príliš liberálnu fínsku premiérku Sannu Marinovú ? Alebo ministerku obrany Českej republiky Janu Černochovú , ktorá jastrabstvom prevýši mnohých chlapov? Máriu Kolíkovú, ktorej nevadí, že vo väzení sú týraní „nepriatelia“ štátu ? Či Zuzanku Čaputovú, navonok jemnú krehkú bytosť , ktorá klame výzorom? Ak ide o posielanie zbraní , ktoré zabíjajú, razom sa z nežnej holubice, ktorá všetko tak citlivo vníma , stáva rázna jastrabica. Úctu a rešpekt vzbudzuje maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá sa nedávno smerom k EU vyjadrila: „Predpokladom našej spolupráce a nášho porozumenia je, aby nás nevydierali ani peniazmi, ktoré si zaslúžime, a ani ideológiami, ktoré Maďari odmietli. “
Muži a ženy-kým bude svet svetom, stále sa tieto dve pohlavia práve kvôli tomu, že sa navzájom priťahujú, budú naťahovať a doberať. Obľúbené diskusie o vzájomných rozdieloch budú pokračovať, no ja si myslím, že až takí rozdielni nie sme, muži aj ženy, všetci sme rovnakí , sme predovšetkým ľudia , rovnako cítime radosť , smútok, bolesť i strach , to len navonok niekedy hovoríme iným jazykom. Jeden základný rozdiel tu predsa len je. Aj žena sa potrebuje pracovne realizovať , mať svoje koníčky, no ak je šťastná a spokojná v súkromí, dokáže sa stiahnuť a venovať len rodine. To je jej malý svet. Nie tak muž. Môže mať uspokojivý rodinný život, no ak sa nedokáže realizovať v práci, spokojný nebude. Takže ak sa vrátim na začiatok – úspešná bude v politike tá žena, ktorá má na to osobnostné predpoklady a zároveň je vyrovnaná vo svojom súkromí. Muž svoje súkromie do práce nemusí preniesť, dokáže sa do nej celý ponoriť . Aj on však musí byť osobnostne vyrovnaný . Čiže v konečnom dôsledku je to jedno, muž či žena. Len so sebou spokojný ,vyrovnaný človek bude prínosom pre svoju krajinu. Nevyrovnaný vždy bude vyvolávať konflikty a spory. Nevyrovnaný znamená nešťastný, zakomplexovaný . Taký, ktorý napríklad nevyrastal v milujúcej rodine , taký, ktorý si myslí, že pozná odpoveď na každú otázku. A že tí ostatní majú zdieľať jeho názory, inak ich zaradí do tábora nepriateľov. No muž či žena, mali by sme pamätať a pripomínať si jednu z najväčších múdrostí, ktorá bola na tomto svete vyslovená , a síce: Viem, že nič neviem.