Všade na svete žijú ľudia so zdravým rozumom a potom takí, ktorým to nedopaľuje. Dôležité je, ktorá skupina prevyšuje medzi tými, čo krajinu spravujú. Iné krajiny nás teraz nemusia zaujímať, ale na Slovensku je to dnes v tomto smere jasné. Začalo to covidovým šialenstvom a predovšetkým cirkusom okolo očkovania. Dobre, dali sme sa vtiahnuť do hry mocných, veď celý svet bol v šoku. Mocní sveta však zabudli, že donucovanie nerobí nikdy dobrotu, len v ľuďoch vzbudí odpor. Vládna moc na Slovensku v strachu reagovala umlčovaním kritikov, represiami ,neumožnili diskusiu medzi odborníkmi z dvoch opačných pólov. A tak si ľudia začali hľadať všelijaké často skutočne pochybné informácie na internete. Podobne je to teraz aj s Ukrajinou, namiesto toho, aby nás nechali vybrať si a rozhodnúť sa slobodne, aby sa uverejňovali správy rôzneho typu ,pohľad z oboch strán, rozhodli sa médiá ovládané finančnými skupinami a poplatné vládnej moci zverejniť, čo uznajú za vhodné .Namiesto serióznych správ nás kŕmia nezmyslami, ako je ten, že Rusi sami ostreľujú jadrovú elektráreň na území, ktoré už dávno ovládajú.
A tak zase musíme uspokojovať svoju túžbu po pravde hľadaním alternatívnych zdrojov a čoraz viac v nás rastie hnev a ak to bude ešte dlhšie pokračovať, para raz vyfučí von.
Zdôrazňujem opäť, že vojna je zlo a nemala sa začať. Ale že poniektorí sa nenecháme kŕmiť umelou stravou , ale rozmýšľame po svojom, snažíme sa vidieť veci pestrofarebne a nielen z jedného uhla resp. čierno- bielo , že rozmýšľame o príčinách a možných dôsledkoch z nadhľadu a nepozeráme sa na konflikt očami zakrvavenými od hnevu, na tom nie je nič zlé, práve naopak. Žili sme si tu na Slovensku celé desaťročia v relatívnom pokoji, však napokon, je to aj o mentalite. Slováci sú závistliví ,ale aj skromní, pracovití. Možno aj ľahko ovplyvniteľní. Alebo už chceme mať len jednoducho pokoj svätý. Predtým tu bola normalizácia, teraz amerikanizácia a europeizácia. No sme ticho, lebo potrebujeme prežiť. A práve snahu ľudí o prežitie využívali vládnuce triedy od nepamäti vekov. Zavalili tých dole prácou, a tí dreli a dreli, platili dane, živorili … nestačili popri ťažkom živote myslieť a ak aj mysleli, nemali dosť síl vzoprieť sa. Len keď už bolo veľmi zle, postavili sa na odpor, ako to urobil napríklad klasik Spartakus. Aj dnes by sme veru potrebovali takého rozumného Spartakusa.