Bývali na okraji spoločnosti, teraz im čoraz častejšie patrí stred našej pozornosti. Pomaly téma storočia. Títo ľudia trpeli tak, ako trpeli aj iné skupiny obyvateľstva, ako trpeli celé národy- za vieru, názory, pôvod . Oni navyše museli zapierať svoje pravé ja. Preto ak počujem názor, že LGBT sú zákerní, že robia podrazy , vždy upozorním na výrok , že nie je umenie hrať s dobrými kartami, ale hrať čistú hru so zlými kartami , to je skutočné umenie. Áno, iste je medzi nimi aj veľa „negatívcov“ , ale takí sa nájdu všade . Na druhej strane, bude mať zviditeľňovanie problému tejto skupiny ľudí napríklad aj formou pochodov želaný efekt? Nedoplatia na to po čase oni sami? Chápem, že dnešná doba LGBT ponúkla možnosť vynahradiť si strádanie po dlhých rokoch zaznávania , ale… Na problém treba upozorňovať , ak sa vyskytne , trebárs aj už spomínanými pochodmi v krajinách, kde sú ich práva porušované a dochádza k diskriminácii , máte však pocit, že k takým krajinám patrí napríklad Slovensko? Ja momentálne nemám pocit, že by sa im u nás žilo zle, dokonca poniektorí z tejto módnej vlny ťažia. Gayovia a lesby , ktorých poznám, sú úspešní v tom, čo robia. Riešia rovnaké problémy ako ostatní , používajú občas také isté nečestné praktiky ako aj ostatní, ale vedia aj nezištne pomôcť. Tí vyrovnaní nepotrebujú na seba upozorňovať, len zakomplexovaní majú potrebu sa pretŕčať. Pochodmi nemôžu zmeniť názory ľudí, len ich ešte proti sebe popudiť. Nikomu predsa nemožno vnútiť city. Ak raz nemusím gayov, lesby, bisexuálov … , nemôžem si voperovať do mozgu, že ich milujem. Môžem však byť slušným človekom a neubližovať. Rešpektovať ich práva, zaobchádzať s nimi rovnako ako s ostatnými ,to potrebujú. Pochváliť , ak si to zaslúžia, ak robia zle, pranierovať. Nepoukazovať na orientáciu! Zdôrazňovaním a vyzdvihovaním ich problémov v dobe, keď každý máme tie svoje a aj problém prežiť, im robíme medvediu službu. Prečo máme radi všetko, čo je malé, bezbranné, napríklad bábätka? Ani ostrí chlapi vo väzení v tomto smere nie sú výnimkou .Lebo malé bezbranné dieťa nám pripomína ten kúsok dobra a nevinnosti, ktorý kdesi vo vnútri drieme v každom človeku. Takisto je v ľuďoch zakorenený zmysel pre spravodlivosť. Sme citliví na všelijaké výnimky a vyzdvihovania problémov jedných na úkor ostatných.
Trans. To je trocha iný súdok vína. Homosexualita tu s nami bola od nepamäti, ale trans? Nepatrné percento , či skôr promile ľudí. Je jasné, že do trans kože by sa drvivej väčšine z nás nechcelo dostať ani omylom. Skutočne vážny nezávideniahodný osud , ale aj oni majú právo plnohodnotne žiť. Ak naozaj riešia problém s identitou, treba im pomôcť. No ako sa zdá, problémom niektorých môže byť aj snaha o inakosť, snaha byť „in“. Príklad zo susednej zeme. Psychicky labilný jedinec , orientovaný v skutočnosti „ normálne“ , pod vplyvom médií a sociálnych sietí začal o sebe pochybovať, skúmal sa. Vyrobil si problém aj tam , kde pôvodne nebol. A zo zdravého jedinca bol zrazu trans. Našťastie, dnes je už zase v pôvodnom stave, ale nie vždy to takto musí dopadnúť. Na záver k černochom. História nepustí a treba si ju pripomínať , čo bolo zlé, odsúdiť , ale pokus o jej prepisovanie , to vzbudzuje odpor. Aj snaha napraviť krivdu z minulosti musí mať svoje hranice. Nemožno predsa absurditami naprávať to, čo bolo zlé. Trebárs oblasť filmu. V posledných rokoch (týka sa to samozrejme hlavne amerických filmov) sa razí trend „černošstva“ . Ak má byť film úspešný, musí splniť kvótu- černošská téma(ideálne v spojené s témou LGBT) , v hlavných úlohách herec či herci tmavej pleti. O Oscara má postarané film síce menej hodnotný, ale so správne namiešanými ingredienciami. To kam sme dospeli? A toto ešte nie je vrchol , vrcholom sú také absurdity ako že černošského otroka z minulosti hrá beloch alebo Annu Boleynovú černoška. Takto: nič proti týmto hercom ,no hoci podajú aj nadľudsky vynikajúci výkon, je to násilie proti vkusu, zdravému rozumu. Zrak je skutočne dôležitým zmyslom a určite každého súdneho človeka vyslovene ruší , ak sa mu na obrazovke alebo na plátne v kine objaví namiesto bieleho čierne či naopak. Ak pravda nejde o komédiu , ktorá má za cieľ práve týmto spôsobom zaujať či parodovať. Nanešťastie , trápnosti, o ktorých píšem, sa tvária vážne. Chcela by som vidieť, aké stanovisko by zaujali aktivisti, ak by napríklad Martina Luthera Kinga hral beloch. Absurdita doby. Choroba mozgov, návrat k totalitným praktikám? A toto sú „liberáli“, prosím! Starí Číňania vravievali , že akýkoľvek problém nastáva vtedy, ak sa vychýlime od stredu, ktorý predstavuje rovnováhu, je jedno, ktorým smerom to vychýlenie bude a od stupňa vychýlenia, takzvaných extrémov, sa potom odvíja stupeň nášho postihnutia v tej- ktorej oblasti. Ľudstvo extrémy v tejto dobe priam vyhľadáva , a preto je choré