Na rôzne témy

Sme  citliví na svoje majetky , no nie sme  dosť citliví na ľudskú dušu.  Až dovtedy, kým sa problém nedotkne priamo nás alebo našej rodiny či našich  blízkych.  Momentálne sa v médiách prepiera príbeh kňaza z Dolného Kubína. Zneužíval  maloleté dievčatá a jeho trest je výsmechom nielen zdravého rozumu , ale výsmechom všetkého, čo z nás robí ľudí.  Dostal podmienku- tri roky. Je len jedným z mnohých. Takýchto kňazov je na Slovensku  určite viac, avšak  ponížené obete mlčia, boja sa, hanbia sa a svoju traumu si nesú hlboko v sebe –skrytú, zatlačenú možno do podvedomia , no ona  časom vypláva  na povrch. V podobe pokazeného života, problémov rôzneho typu predovšetkým v partnerských vzťahoch.  Je to celoživotná trauma, jazva na duši.  Dejiny katolíckej cirkvi nie sú  dejinami  lásky, vykúpenia, zmierenia , ale  sú skôr dejinami  nenávisti, fanatizmu, utrpenia , krvi a smrti. Odkazu Ježiša Krista sa táto cirkev spreneverila hlavne v minulosti , no prítomnosť predsa  s minulosťou súvisí a nedá sa len tak odstrihnúť.  Nemorálny život mnohých duchovných pokračuje naďalej a jedným z najviac kritizovaných spojení s minulosťou  je práve celibát. Isteže,  sú aj  kňazi, ktorí svoju prácu berú  ako poslanie a vykonávajú ju dobre.  Kňažská práca je však hlavne o silnom egu a skôr menšia  ako väčšia časť takzvaných duchovných ju zvláda so cťou a pokorou.  Mňa budeš počúvať, ja sa ti prihováram a vo mne sa ti prihovára  Boh . Chcem sa zviditeľniť , mať moc nad ostatnými , chcem, aby ma počúvali . Sú to vlastne herci, ktorí potrebujú svoje  publikum.  Na spovedi v mene toho najvyššieho dávajú  rozhrešenie, cítia svoju dôležitosť.  V minulosti takýmto spôsobom   plnili úlohu psychológov , no dokázali ju aj zneužiť.  Všetko je o povahe človeka.  Ak nie si dobrým človekom, nemôžeš byť dobrým kňazom. Vráťme sa však k celibátu. Celibát je stav, ktorý odporuje  zdravému rozumu  a jeho plodom je napríklad aj zneužívanie  tých najbezbrannejších.  A okrem toho – ako chcem dávať rozhrešenie vinníkom  , ak na vlastnej koži neviem , ako vlastne funguje rodina, o čom je sex ? Ak niekomu vyhovuje žiť v celibáte bez toho, aby tým ubližoval sebe a ostatným , nech tak žije , v opačnom prípade nech sa radšej s povolaním duchovného rozlúči.  

Blížim sa  k pointe tohto príspevku. Trebárs krádeže, daňové podvody, sprenevera…odsúdeniahodné, ale čo je to v porovnaní s trvalými ranami na dušiach, ktoré navonok nevidno?  Neuverí , kto neprežije na vlastnej koži  alebo tento typ bolesti  neprežíva s blízkou osobou. Zneužívanie a znásilnenie nie je jednorázovým aktom , nejde len o fyzické ublíženie, ide o útok na samotnú podstatu  osobnosti, človeka , útok na jeho  slobodu.  Preto mnohé obete(nielen!) kňazov  spáchali samovraždu(odporúčam pozrieť si  vynikajúci film Spotlight),  prežili len tie, ktoré našli odvahu vykričať svoju bolesť a preniesť ju zvnútra navonok.  Aj trest pre kubínskeho kňaza je ďalším dôkazom, že naša spoločnosť je chorá . Som za to, aby sa tresty za znásilnenia a za  zneužívanie detí a žien  vyrovnali trestom za vraždy . Sú to vraždy ľudských duší.